Slovenská škola a škôlka v Sarvaši usporiadali v sobotu 14. mája v priestoroch divadla Cervinus jarný galaprogram. Žiaci a pedagógovia uvili pestrú kyticu z básní, tancov, divadelného predstavenia a iných zručností detí, ktorými potešili srdcia všetkých prítomných hostí. Úvodná pieseň Jarná víla v podaní školského spevokolu pod taktovkou Csilly Sindelovej a za gitarového sprievodu Zoltána Fonáda vyvolala úsmev na tvárach hostí.
Program otvorila riaditeľka školy Zuzana Nemčoková, ktorá sa poďakovala prítomným hosťom a potešil ju veľký záujem ľudí v publiku, ktorí sa prišli pozrieť na školský galaprogram. „Už po tretíkrát sme nemohli zorganizovať benefičný ples, ktorý je v Sarvaši veľmi populárny. Namiesto plesu sme pripravili bohatý program. Deti z našej školy, ktoré navštevujú rôzne krúžky, vám teraz predvedú svoje schopnosti a zručnosti, ktoré sa naučili,“ povedala Z. Nemčoková.
Pani riaditeľka privítala vzácnych hostí: predsedníčku Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš Annu Frankovú, člena Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Juraja Rágyanszkého, podpredsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Františka Zelmana a zástupcu primátora Eteleho Molnára.
E. Molnár pozdravil hostí a zavtipkoval, že jarný galaprogram sa koná v letnej horúčave. Povedal, že vedenie mesta vždy sledovalo so záujmom život a prácu menšinovej školy. „Som hrdý na výsledky školy, na dedičstvo tradícií slovenských predkov,“ dodal Etele Molnár.
Pani riaditeľka predstavila novú predsedníčku školskej nadácie Ivett Csonkovú.
Najmladší tanečníci, ktorí nacvičili tance v choreografii Alžbety Barkróovej, potešili prítomných a právom si zaslúžili veľký potlesk. Prostredníctvom básne Reč od Gregora Papučeka sa šiestačka Nóra Csataiová vyznala zo svojej lásky k slovenčine. V programe sa predstavili aj víťazi mestskej súťaže v prednese poézie Ajna Radicsová, Zita Domjánová a Helka Antiová. Pásmo básní vystriedal tanec predškolákov, ktorý s nimi nacvičili učiteľky Erika Sindelová a Monika Tusjaková. Druháci predstavili dramatizáciu básne Sándora Petőfiho, ktorú uviedli pri príležitosti osláv narodenia tohto významného básnika. Jarné kvety – to bol názov tanca, ktorý zatancovali prváci pod vedením Renáty Pirosovej. Medzi záhradníkmi (chlapcami) a kvietkami (dievčatami) bola zjavná harmónia a súlad. Zaujali nielen tanečnými prvkami, ale aj pestrofarebnými kostýmami. Citarový krúžok, ktorý v škole pôsobí pod taktovkou Jána Galáta opäť nesklamal. Malí aj väčší citaristi zapálili iskry v očiach prítomných divákov a nejeden si s nimi podupkával do rytmu.
Bence Turna je mladý talentovaný tanečník, ktorý navštevuje tanečný klub Babilon TSE. Na pódiu predviedol tanec hip-hop ako profesionál. Dievčatá zo skupiny Dalma Dance tiež ukázali svoj talent a zatancovali skvelé tance v choreografii Henrietty Árvaiovej.
Školský súbor Jelenček, ktorý začal pôsobiť v len tento školský rok, žne veľký potlesk všade, kde sa objaví. Nebolo tomu inak ani teraz, keď zaspieval slovenské ľudové piesne za sprievodu harmoník, na ktorých ich sprevádzal Jozef Iváncsó so svojimi žiakmi Krisztiánom Juhászom, Balázsom Ruzsinszkim a Fanni Folytánovou. To, že v slovenskej škole je veľa mladých talentov, potvrdili aj Atina Balásová a Bátor Bartus hrou na klavíri. Bátor zahral skladbu Motýlik, ktorú sám skomponoval.
Dramatický krúžok pod vedením Anikó Árvaiovej a Csilly Dányiovej vyvolal na tvárach v obecenstve veľký smiech. Dokázali, že ženy aj muži sú rovnako klebetní, a prostredníctvom klebiet môže aj človek zniesť vajce. A keby len jedno, ale až 100. Po dramatizácii opäť nasledovala kytička piesní školského spevokolu a tanca v choreografii R. Pirosovej. Spoločná záverečná pieseň učiteľov a žiakov symbolizovala, že žiaci aj učitelia v sarvašskej slovenskej škole sú ako jedna veľká rodina. Odmenou bol obrovský potlesk divákov.
Vo vstupnej hale divadla Cervinus bola nainštalovaná výstava výtvarne nadaných žiakov a výstava fotografií ôsmaka Benedeka Hornoka. Kreatívne ruky detí, učiteľov a rodičov vyrobili predmety, ktoré sponzorsky venovali na predaj – na podporu školy.
Po dvoch rokoch, keď nám protipandemické opatrenia nedovoľovali zhromažďovať sa na akciách, sme boli radi, že sa nám jarný galaprogram podarilo zrealizovať. Deti predviedli svoj talent a šikovnosť. Tváre ich rodičov, starých rodičov a príbuzných žiarili pýchou a radosťou. O to viac si vážime takéto chvíle, ktoré môžeme tráviť spolu za zvukov tanca, spevu a básní. Sme vďační, že naše deti nemusia spievať v úkrytoch, nemusia si zakrývať uši pred výbuchmi bômb a skrývať sa pred hrozbou vojny. Sme radi, že oči našich detí sa smejú a nevidno v nich strach. Sme vďační, že rodičia môžu svoje deti denne bez strachu a obáv odprevadiť do školy a tešiť sa na ich návrat. Zo srdca si želáme, nech je dopriate všetkým deťom sveta slobodne vystupovať a robiť tak radosť ich blízkym a celej spoločnosti.
Tereza Wéberová Hanzó
Foto: autorka