V Budapešti sa stretli na pozvanie Knižnice a dokumentačného centra Slovákov v Maďarsku (KDCSM) vysokoškolskí študenti a poslucháči doktorandského štúdia, aby prezentovali svoje výskumy o slovenskej národnosti. Konferencia sa uskutočnila v spolupráci s Katedrou slovakistiky Univerzity Loránda Eötvösa a dostala názov Už sme...! Mi Már....! Iniciátorkou bola Anna Ištvánová.
Zasadanie odborného pléna otvorila riaditeľka KDCSM Anna Szabadosová, ktorá vyjadrila radosť nad skutočnosťou, že sa zišli mladí ľudia, pre ktorých je dôležité hovoriť o svojich výskumoch, pripravovaných aj hotových vedeckých prácach. V mene predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej sa účastníkom konferenciu prihovoril slovenský hovorca v zákonodarnom zhromaždení Maďarska Anton Paulik. Tiež sa potešil, že sa stretol s mladými a spomenul si, že pred 40 rokmi sa aj sám ako nádejný výskumník chystal na vedeckú dráhu. Jeho život však nabral iný smer. Avšak aj odvtedy spolupracuje s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku a veľmi si váži snahu ústavu o rozprúdenie vedeckej orientácie v kruhu našich najmladších. Za jedinečné považuje, že táto tendencia sa nemení. Tieto výskumy pomáhajú tomu, aby sme si mohli vytvárať svoje učebnice takých predmetov ako slovenská vzdelanosť, či regionálne dejiny. Po príhovore A. Paulika prevzala úlohu vedúcej konferenčnej sekcie A. Ištvánová. Nielen moderovala program konferencie, ale aj dohliadala na to, aby jednotlivé príspevky neprekročili stanovený čas a neúprosne kládla otázky. Všetky vystúpenia študentov a doktorandov boli na vysokej odbornej úrovni a mladí budúci vedci sebavedome prezentovali svoje práce rozličného smerovania. Kým Juraj Rágyanszki sa podelil o svoje skúsenosti z prípravy a písania doktorandskej práce na tému Slovenské evanjelické zbory Békešskej župy z hľadiska historickej sociolingvistiky, upozorniac tak na patričný výber témy a jej názov, Kristína Ester Sudová hovorila o vypracovaní diplomovej práce na tému Slováci v Maďarsku medzi dvomi svetovými vojnami. Dominik Volter poukázal na prepisy a možnosti publikovania tlače v slovakizovanej češtine, respektíve Dominika Čuliová hovorila o pripravovanej práci na tému: 25 rokov divadelníctva v Maďarsku, reprezentovaných najmä tvorbou Slovenského divadla Vertigo. Kristina Joo porovnávala vyučovacie pomôcky, predovšetkým učebnice slovenského jazyka na základných školách pre maďarskú menšinu s pomôckami používanými v Slovenskej základnej škole v Budapešti. Aneta Osztrolúczka chystá prácu o dvojjazyčnosti Slovákov v Maďarsku, v rámci ktorej sa opierala o dotazníky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe, ktoré napokon rozšírila podľa svojich potrieb. Hovorila aj o svojich ďalších plánoch do blízkej budúcnosti týkajúcich sa hneď ďalšieho víkendu, keď bude jej prvou respondentkou jej stará mama zo Slovenského Komlóša.
Pozoruhodné boli vystúpenia dvoch mladých vedkýň, mimochodom učiacich sa slovenský jazyk ako ďalší cudzí jazyk, Sarolty Tóthpálovej a Ágnes Kőváriovej. Prvá z nich sa venovala vplyvu Danteho na ruského básnika Alexandra Bloka z aspektu metodológie výskumu. Druhá mladá vedkyňa z výskumného ústavu v západomaďarskom meste Kőszeg skúma vo svojej práci národnostnú identitu v kruhu Slovákov v Maďarsku.
Ako zhodnotila výsledky konferencie jej iniciátorka Anna Ištvánová?
„Domnievame sa, že je škoda, aby študenti BC a MA štúdia svoje ročníkové a diplomové práce len napísali, obhájili a tie potom zostali niekde v knižnici bez toho, aby sa mohli ich autori podeliť o výsledky svojej práce. Už v roku 2018 sme usporiadali workshop s pizzou a posedením okolo stola a prišli sme k záveru, že nápad by mal byť rozvinutý. Teraz nastal čas, aby sme usporiadali konferenciu, ktorej príspevky chceme publikovať. Naši študenti sa svedomite pripravili, chopili sa možnosti urobiť prednášku, a nahlas, pred publikom prezentovať svoju prácu aj samého seba. Boli šikovní. To je tiež osožná skúsenosť. Myslím, že s konferenciou a jej výsledkami môžeme byť spokojní. Online sa ku konferencii pridali poslucháči a pedagógovia z univerzity v Segedíne i študenti zo slovenských gymnázií,“ konštatovala na záver A. Ištvánová. Názov konferencie by sme vari mali rozšíriť, doplniť. „Už sme ... niečo napísali, ... niečo sme vytvorili, ba máme už niečo za sebou.“ Autori sa radi o svoje diela podelia, veď vytlačené príspevky konferencie budú prístupné hoci aj širokej odbornej verejnosti.
Erika Trenková
Foto: autorka