V polovici decembra minulého roka sa 12 žiakov a dvaja sprevádzajúci učitelia zúčastnili na stretnutí v rámci programu Erasmus+ Malé partnerstvá pod názvom Historické eko-pomôcky v inkluzívnom vzdelávaní.
Stretnutie sa konalo v lone Vysokých Tatier, priamo pod druhým najvyšším štítom tohto horského masívu, miestne nazývaným len ako Lomničák. Cieľom stretnutia bolo na partnerskej úrovni zrealizovať činnosť, ktorú pripravila gestorská organizácia, miestna základná škola pod vedením Lucie Baloghovej, ktorá celý projekt iniciovala.
Lokalita Tatranskej Lomnice je krásna v ktorejkoľvek časti roka. Na činnosť v rámci inkluzívneho vzdelávania sme však potrebovali sneh. Žiaci hostiteľskej školy, partneri z Jedovníc v Českej republike, ako aj žiaci slovenskej školy z Nového Mesta pod Šiatrom v Maďarsku totiž spoločne vyrábali snežnice. „A čo sú to snežnice?”, sa teraz oprávnene pýtate, milí čitatelia. Nuž, táto zimná „obuv” je predchodcom dnešných lyží. V jej zjednodušenej forme ju už vyrábal aj pračlovek v praveku.
Ešte pred príchodom partnerov hostiteľská škola pripravila naozaj detailnú inštruktáž postupu výroby tejto historickej učebnej pomôcky. Snežnice sa síce vyrábali tradične, t. j. ručne z ekologického materiálu, teda dreva a konopného lana, namoreného vodovzdorným impregnátom, postup výroby bol však k dispozícii v digitálnej forme. Partneri si ho mohli stiahnuť z digitálneho archívu projektovej dokumentácie, zo spoločného Google Drive. Inklúzia, ktorá sa ako jedna z hlavných princípov nesie počas celého projektu, zahŕňa teda nielen tradičné a moderné učebné materiály, ale aj zapájanie všetkých žiakov do činnosti. Kým sa teda malí „producenti” dostali k výrobe snežníc na medzinárodnej úrovni, lomnické deti od 1. po 9. ročník, dokonca aj veľká časť učiteľského zboru, na snežnice „obetovali” značný počet hodín aj na školskej úrovni.
Návšteva miestneho súkromného Ski múzea bola dobrým štartom v objavovaní tajomstiev tejto netradičnej obuvi. Sneh, ktorý pred naším príchodom čerstvo napadol, zase zaručil adekvátne miesto skúšky prvých krokov na snežniciach, t. j. výstupného produktu. Teplota – 15° Celzia síce nemusela byť, ale naši účastníci aj tú ustáli.
Sprievodným programom stretnutia bolo prijatie u čerstvo zvoleného nového primátora mesta Vysoké Tatry, ktorý nám prezradil, že lokalita je svojou rozlohou 359,79 km² najväčším mestom slovenskej republiky, pričom počet obyvateľov je o niečo skromnejší – menej ako 4000. Jozef Štefaňák na prijatí v priestoroch Mestského úradu v Starom Smokovci žiakom uviedol aj počet mestských častí, ktoré k mestu patria. Je ich 15. Viac sa o meste deti mohli dočítať z krásnej šesťjazyčnej farebnej brožúrky.
V Starom Smokovci sa žiaci zaviezli pozemnou lanovkou na Hrebienok, kde okrem zasneženej prírody sa pokochali aj v ľadovom dóme. V tomto roku vytvorenou „stavbou” je Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme. Pre návštevníkov Tatry ponúkajú aj v zime kopu zážitkov. Kvantárium napr. hravou formou vysvetlilo tvorbu a praktické využitie svetelných efektov a laserových lúčov, pričom za všetko „môžu” technické vedy a informačné technológie. Proti vôli účastníkov nebola ani ponuka Tricklandie, v ktorej vďaka optickému klamu sa bavili nielen so svetlami, ale aj so vzdialenosťami a s polohami v priestore.
Počas nášho pobytu lyžiarska sezóna síce ešte nebola otvorená, ale možnosť vyviesť sa desaťmiestnymi gondolami mali účastníci v Bachledovej doline, pričom sa poprechádzali aj po Chodníku korunami stromov, čo je miestna atrakcia. Ponúka 1,2 km prechádzky náučným chodníkom, končí sieťou na veži vo výške 32 metrov. Kto sa na ňu neopovážil vstúpiť, pokochal sa výhľadom na Belianske Tatry a poľskú stranu Spišskej Magury, veď počasie prialo a objavila sa aj dúha. Počas večerných prechádzok sa deti stretávali s jelenicami, ktoré v meniacej sa tatranskej prírode úplne strácajú plachosť. Krásne majestátne exempláre týchto štvornohých párnokopytníkov jedli doslova z ich rúk.
Účastníci stretnutia si v ďalšie dni preskúšali limity svojich fyzických síl, keď obišli Štrbské pleso po jeho celom obvode. Tento vodný zdroj je jedným z najvyhľadávanejších tatranských plies. Žiaci navštívili aj lezeckú stenu. Limity svojich peňaženiek si potom „testovali” aj na vianočnom trhu v Poprade a navštívili tiež kostol v Spišskej Sobote.
Spoločným komunikačným jazykom bol slovenský jazyk, vďaka ktorému si naši žiaci rozvinuli jazykovú gramotnosť. Rozšírili si aj svoje sociálne kompetencie, veď si našli nových kamarátov, s ktorými sa stretnú v tomto roku v máji na južnej Morave v okrese Blansko a budú vyrábať siete na ryby.
(jk)
Foto: autorka