Logo

Jedenásť rokov v slovenskej škole v Užhorode

ZBUzhor-01

Môj jedenásťročný príbeh vo Všeobecnovzdelávacej škole s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka č. 4 v meste Užhorod sa o pár mesiacov končí. Začnime však od začiatku.

Mala som len šesť rokov, keď som prišla do tejto školy. Prvý ročník. S učiteľom Jánom Pochaničom, ktorý prišiel k nám zo Slovenska, sme sa naučili počítať, čítať, písať aj rozprávať po slovensky. Pán učiteľ rozumel len trochu po ukrajinsky, preto sme to mali prvé dni ťažké. Všetky predmety sme mali len po slovensky, prírodovedu, matematiku... ale už za mesiac–dva sme rozumeli, čo náš učiteľ hovorí a on rozumel nám. Prvý učiteľ, prvý kamarát zo Slovenska – to všetko bol on, za všetky tie štyri roky, čo nás učil.

Ján Pochanič pre nás neustále usporiadal rôzne súťaže, pozýval hostí a organizoval tematické večierky, na ktoré spomíname ako na najkrajšie dni detstva. Na prvom takom večierku sme boli malí modrí Šmolkovia. Pán učiteľ nám zabezpečil modré tričká a biele šmolkovské čiapky, presne ako vo filme Šmolkovia. Bolo to veľmi zábavné, doteraz mám ten klobúk doma. Druhá párty, ktorú si pamätám, a ktorá bola nemenej zaujímavá, bol Halloween. Mali sme pomaľované tváre a vyrezávali sme celý večer strašidlá z tekvice. Aj teraz mám úsmev na tvári, keď si na to spomeniem.

Spolu s pánom učiteľom sme vydali štyri knihy, z ktorých dve sme poslali na front našej armáde. Spoločne sme kreslili karikatúry, zobrazujúce všetky udalosti štyroch spoločných rokov. Chcem sa veľmi poďakovať Jánovi Pochaničovi za tie roky, na ktoré mám krásne spomienky.

Nasledujúcich sedem rokov ubehlo veľmi rýchlo. Spoznali sme veľa nových pedagógov, ktorí nám každý deň dali niečo nové. Bolo to pre nás trochu nezvyčajné, pretože predtým sme mali jedného učiteľa, ktorý učil všetky predmety (okrem ukrajinčiny a angličtiny), ale časom sme si zvykli. Niekedy sa naše názory nezhodovali s tým, čo hovorili noví učitelia, niekedy sme sa pohádali, ale vždy sme našli kompromis. Ďakujem pekne všetkým, ktorí nás naučili, ako vstúpiť na cestu života. Nezabudneme na tie dôležité momenty v škole, ani na nikoho z vás. Nikdy!!!

Zoriana Bayraková