Po troch rokoch sa v Základnej škole Józsefa Beneho v Pišpeku opäť konala Čitateľská súťaž, ktorá má ušľachtilé ciele: rozvíjať slovnú zásobu školopovinných žiakov a oboznámiť ich so súčasnou literárnou tvorbou pre deti a mládež. Prihlásiť sa na ňu mohli štvorčlenné skupiny z výchovno-vzdelávacích inštitúcií, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet.
Do tohtoročnej čitateľskej súťaže sa prihlásilo 60 žiakov, z jednej národnostnej školy v Hevešskej a troch v Peštianskej župe. Viac než mesiac spracovávali žiaci so svojimi učiteľmi z Dabaša-Šáre, Ďurky, Mlynkov, Alkára a z organizátorskej inštitúcie, Pišpeku, úryvky, aby si po piatykrát zmerali svoje vedomosti.
Po troch rokoch opäť spolu
3. februára v telocvični pišpeckej školy sa súťažiacim ako prvá prihovorila organizátorka a iniciátorka čitateľskej súťaže, učiteľka slovenského jazyka Erika Zemenová Palečková. Slova sa ujala aj poverená riaditeľka Emese Gimesiová Sokolová, ktorá všetkým zapriala príjemne strávené a nezabudnuteľné chvíle v Pišpeku. Nasledoval krátky kultúrny program miestnych mladých talentov. Druháčka Katarína Maraszinová zaujala svojim spevom a tretiak Máté Holonka melódiami na harmonike.
Čítanie nie je vždy utrpenie
Prvú kategóriu tvorili žiaci 3. a 4. triedy. Prácu ôsmych skupín hodnotili spisovateľka Margit Garajszká, národnostná referentka Národného pedagogického centra Školského úradu Mária Pintérová Jurkovičová a slovenská učiteľka z Čemera Mária Tóthová. Moderátorom bol Domonkos Volter. V čitateľskej súťaži 5. a 6. triedy si do porotcovských kresiel sadli spisovateľka Gabriela Futová, školská referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Erika Lázárová a riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová. Tú moderoval Atila Rusnák. Sedem skupín si svoje vedomosti zmeralo v kvíze a krížovke, plynulom čítaní, skladaní puzzle a dramatizácii ľubovoľnej časti diela. Úlohy oboch kategórií, dovedna pätnástich štvorčlenných tímov, boli podobné, samozrejme primerané veku žiakov. Kým mládež súťažila, pre sprevádzajúcich učiteľov prednášala v učebni informatiky Natália Lopušná z Békešskej Čaby o tom, ako sa môžu dostať šikovné a talentované deti do dvoch slovenských gymnázií v Maďarsku. Podelila sa o praktické poznatky, ktoré metódy a formy si zvoliť pri práci s nadanými žiakmi.
Ako sa Bobuľa stretla so škriatkami?
Tento rok organizátorkina voľba padla na príbehy z dvoch kníh detskej literatúry. Prvá kategória mala spracovať úryvky z knihy Margit Garajszkej Bobuľa. Hlavný hrdina trávi niekoľko dní na vidieku so svojimi starými rodičmi, zatiaľ čo jeho mama ide do nemocnice, aby mu porodila brata. Počas tejto doby dostane odpovede na dôležité otázky. So škriatkovskou školou učiteľky Elvíry Múdrej z pera Gabriely Futovej sa oboznámila druhá kategória. Hrdina Nototo a jeho spolužiaci sa na vlastnej koži učia, čo je hrôza, ale aj ako nepodľahnúť strachu a zachrániť seba i druhých v nebezpečných situáciách. „Margitu Garajszkú a jej tvorbu deti už veľmi dobre poznajú. Bobuľu majú rady. Je to síce príbeh o dievčatku, ale nájdu sa v ňom aj chlapci. Najviac sa im páčila časť o agentoch. Druhú knihu som našla v kníhkupectve na Slovensku. Text je pre danú vekovú kategóriu zrozumiteľný. Tento rozprávkový vymyslený príbeh deti ešte potrebujú. Snažila som sa vybrať úryvky, ktoré obsahujú nejakú etickú, či morálnu myšlienku,” povedala nám Erika Zemenová Palečková a s hrdosťou poznamenala, že jej zverenci sa už teraz pýtajú na budúcoročnú tému, čo pokladá za veľký úspech.
Najobľúbenejšia časť je stále divadelné predstavenie
Kým porota vyhodnocovala a prehodnocovala, súťažiaci si sadli k výdatnému obedu, aby si potom vychutnali najočakávanejší moment dňa, vyhlásenie víťazov. Tentoraz porota predstavenia hodnotila cez iné merítko, bodovala oveľa výraznejšie, ako v predošlých rokoch. Predsedovia poroty sa najprv poďakovali organizátorom za možnosť zúčastniť sa, deťom a učiteľom za vytrvalú prácu. „V prvom rade, by som sa vám veľmi pekne chcela poďakovať aj v mene poroty. Odviedli ste skvelú prácu. My sme boli na vás veľmi hrdé. Myslím si, že ste sa veľa naučili, keď ste sa pripravovali na túto súťaž. Nás ste naopak obohatili svojou osobnosťou a vedomosťami. Ďakujeme vám veľmi pekne,“ zhodnotila prácu žiakov z porotcovského kresla M. Garajszká s tým, že tí, ktorí sa neumiestnili na prvých troch miestach, budú o rok dozaista úspešní. V 1. kategórií pre nižší stupeň súťažilo v ôsmych skupinách päť škôl. Zo štvorčlenných družstiev zo Základnej školy Františka Rákócziho II. v Dabaši-Šáre, Základnej školy a materskej školy Lászlóa Zakupszkého v Alkári, Slovenskej národnostnej základnej školy v Mlynkoch a zo Základnej školy Józsefa Beneho v Pišpeku, úspešne reprezentovali svoju inštitúciu žiaci z Alkára a Pišpeku, ktorí sa umiestnili na treťom mieste. Kohúta Pipina a Matranských škriatkov, ako sa sami nazvali, predbehli Šárske jahody. Prvé miesto patrilo Mlynčekom z Mlynkov.
Druhú kategóriu vyhodnotila Gabriela Futová. „Za seba musím povedať, že som sa cítila veľmi dobre a hlboko sa skláňam pred vami, že ste sa pripravili na súťaž, mordujete sa s tým slovenským jazykom, lebo slovenčina je naozaj ťažká. Za celú porotu musím povedať, že sme mali neľahkú prácu. Oceňujeme, ako ste sa veľmi snažili, boli ste šikovné,” povedala a odovzdala cenné darčeky. Okrem už spomínaných škôl, štvorčlenná skupina v tejto kategórii bola aj zo Základnej školy Gézu Gárdonyiho v Ďurke. Tretie miesto si zaslúžili Škriatuľky z hostiteľskej školy, striebro putovalo Anjelom Lucifera z Ďurky a najúspešnejšími boli Špendlíky z Dabaša-Šáre.
Na záver školská referentka Erika Lázárová v mene Verenoprospešnej nadácie za Slovákov v Maďarsku odovzdala darčeky, učebné pomôcky, pre každú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu.
„Ako učiteľka som videla na deťoch, že sa im súťaž veľmi páčila, elán nevymizol, veľmi rady pracovali s textami. Počas príprav som ťažkosti videla v zapamätaní si textov. Navodiť ich na správnu metódu osvojovania si ich bolo ťažké. Deti nemajú takú slovnú zásobu, aby všetkému rozumeli a jednoducho si zapamätali dialógy. Ani rodičia im nevedeli pomôcť, preto som text načítala na telefón a poslala som im, aby takto nacvičovali vety doma. Ako organizátorka sa veľmi teším, že sa prihlásili štyri školy. Ostatné neprišli kvôli financiám,“ zhodnotila Erika Zemenová Palečková a vysvetlila, prečo súťaž už piaty rok prebieha v takejto forme. „Držíme sa osvedčeného scenára z predošlých rokov, preto išlo všetko hladko. Táto tradičná forma súťaže vyhovuje oslovenej generácii. Snažíme sa o to, aby sa deti naučili pracovať v skupine, vedeli si rozdeliť úlohy. Mohli by sme súťažiť aj interaktívne, ale takto je to osožnejšie.“
Hlavným cieľom súťaže bolo prežiť radosť zo spoločného stretnutia a dobrého pocitu z predvedenia vedomostí pred ostatnými, ale organizátori dbali o to, aby nikto neodišiel naprázdno. Diplom za úspešnú účasť dostala každá skupina. Okrem pripináčika s logom podujatia, na ktorom figurovali postavičky aktuálnej čitateľskej súťaže, si mládež pochutnala aj na sladkostiach. Pišpecká umelecky založená učiteľka Marta Matejčoková Konkolyová vyrobila pre všetkých dospelých malú bábku s farbami Slovenska a Maďarska, ako pamiatku na tento slávnostný deň.
(ar)
Foto: autor
Súťaž Základnej školy Józsefa Beneho v Pišpeku finančne podporili Slovenská národnostná samospráva v Pišpeku a Vacovské centrum prevádzkovania inštitúcií.
