V dňoch 26. až 28. mája sa pedagogickí pracovníci budapeštianskej slovenskej školy zúčastnili vzdelávacej exkurzie s cieľom spoznať historické pamiatky a krásy slovenskej prírody.

V piatok na poludnie sme sa vybrali smerom cez Šahy, prvá zastávka bola Krupina. Dozvedeli sme sa, že v Krupine bol kedysi špitál s kostolom a podobne ako aj v iných stredovekých mestách, bolo úlohou správcu mestského špitála starať sa o chudobných a chorých ľudí v meste a poskytovať im duchovnú, sociálnu aj zdravotnú starostlivosť.

Cestou do Vysokých Tatier sme mali ešte niekoľko zastávok – videli sme Zvolenský zámok, krásne kopce na Donovaloch. Najkrajším bol Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote pri Poprade. Tento kostol je jedným z najvýznamnejších skvostov stredovekého sakrálneho staviteľstva a umenia na Slovensku. Očarení krásou dreveného oltára Majstra Pavla z Levoče sme sa už tešili na velebné tatranské končiare. Večer sme mali krátku besedu o problémoch vo výchovno-vzdelávacom procese na slovenských školách. Účastníci sa dozvedeli o najnovších trendoch vo vyučovaní, pripravovaných obsahových zmenách a postavení školy v najbližších rokoch na Slovensku.

V sobotu ráno nás vítalo slniečko a vysoké končiare Belianskych Tatier. Navštívili sme osady Lendak, Tatranská Kotlina, Ždiar a Tatranská Javorina. Prezreli sme si Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie, Farský kostol sv. Mikuláša a Kostol sv. Jána Krstiteľa. Svojou krásou účastníkov upútal aj Zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine, ktorý sa od roku 2004 využíva na reprezentačné účely, a je pod správou Kancelárie prezidenta SR. Malou prechádzkou po Ždiari sme spoznali spôsob života a obytné stavby v ždiarskej kotline, pozreli sme si ždiarsku školu zameranú na bežecké lyžovanie.

Aj v nedeľu nás po Nízkych Tatrách sprevádzalo slniečko.

Zbalili sme sa, poďakovali príjemným hostiteľom v hoteli Eufória a vybrali sme sa smerom do Jasnej. Ešte pred vstupom do Demänovskej doliny sme si pozreli vodno-slalomársky komplex v Liptovskom Mikuláši.

Nízke Tatry nás privítali nielen slnečnými lúčmi, ale aj snehom. Ten bol príčinou, že túru na Ďumbier sme museli zrušiť, no mnohí z nás vyliezli aspoň na vrchol Chopku. Povozili sme sa na novej vysutej lanovke, zadívali do krásnych údolí. Končiare Nízkych Tatier pocukrované snehom boli nádherným zakončením našej exkurzie. Ešte obed – bryndzové pirohy, kapustová liptovská polievka, či tajomstvo kuchára reštaurácie Bjorsonka, už boli len čerešničkou na torte.

A čo na záver? Veľké ĎAKUJEME patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za poskytnutie dotácie, aby sme mohli zorganizovať túto vzdelávaciu exkurziu pre všetkých učiteľov, ktorí v súčasnosti učia v budapeštianskej slovenskej škole.

Dovidenia o rok!

Mária Kvašňáková, vyslaná učiteľka MŠVVaŠ SR

Foto: autorka