Logo

September s motýľom Oliverom v Užhorodskom IV. lýceu

UzhSkR23-01

Nedávno sme sa rozlúčili so žiakmi jedenásteho ročníka a niektorými deviatakmi, ktorí zo Všeobecnovzdelávacej školy s rozšíreným vyučovaním slovenského jazyka v Užhorode odišli na iné stredné školy. Zostali spomienky, fotografie z rozlúčky a báseň Angeliky Bľašinovej, ktorá odchádza študovať na vysokú školu na Slovensko.

Prešiel júl, august, ... na bránu školy zaklopal nový školský rok 2023/24. V Užhorode, v Slovenskom centre Matice slovenskej na Ukrajine, ktoré je v tej istej budove, ako naša škola, sme privítali malých prváčikov. Len tak, komorne, veď v krajine je stále vojna. Triedna učiteľka Svetlana Surová zazvonila školským zvončekom a privítala deti v triede s ich novým kamarátom – motýľom Oliverom. Deti dostali sladké lízanky aj bublifuky, ktoré hneď po slávnostnej časti dňa na dvore školy vyskúšali.

UzhSkR23-02

Veríme, že nový školský rok bude pokojný, bez vzdušných poplachov či online vyučovania a plný radosti z nových priateľstiev, vedomostí a príjemných prekvapení, ktoré na nás čakajú. Jednou z noviniek podľa novej koncepcie vzdelávania je aj transformácia škôl a my sme sa oficiálne stali jedným z desiatich lýceí v Užhorode. Zmenil sa názov inštitúcie. Už sme IV. lýceum v Užhorode. Tak nech sme s novým menom šťastní a ešte úspešnejší!      

Erika Fajnorová

Foto: autorka

UzhSkR23-03

UzhSkR23-04

Angelika Bľašinová
Steny živej školy

Spomínam si na steny živej školy, ktorá dýchala znalosťou slova.
V zime oheň spriaznených duši premohol chlad.
Život nás oddnes rozdelí, poď sem so mnou, zaspomínajme si na dni bezstarostnosti.

Chodbou sa ozýva smiech. Zmenilo sa len jedno: začína naša absencia po Vesmírom vymeranom čase.

Verím v našu budúcnosť, skvelú budúcnosť aj napriek budúcim prekážkam hneď, ako prekročíme prah tejto školy.

Kto bude teraz počúvať moje najtichšie tajomstvá cez spomienky husté ako sladký dym?

Kto zase, keď som tak ďaleko, objíme a potichu povie: „Všetko bude dobre, ako vždy“.

Budúcnosť. Na prahu mojej prvej školy možno na jeseň.
Prídem inkognito a nespoznajú ma.
Sľúbila som si, že sa sem vrátim.
Uvidím, ako tvoja duša rozkvitla, tvoje myšlienky sa vyjasnili, tvoj strach zmizol tak,
ako to kedysi urobil môj v týchto múroch, opúšťajúc hranicu letom orla.

Hodnota vedomosti vám zostane navždy.
A jej hodnota sa raz v kruhu prenesie s rýchlosťou svetla.

Celý svet bude šepkať, keď sa dvere dokorán otvoria: Kto sú oni?
Tí, ktorí ovládli, dobyli slobodné myslenie a nepremožiteľný život.

Nechajte svoje oči žiariť.
Nie slzám na vašich lícach…