Na začiatku školského roka si pedagógovia Slovenskej základnej školy v Sarvaši stanovili mnoho cieľov, ktoré chcú do konca školy splniť. Jedným z nich bolo upevňovanie interakcie medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi. Na splnenie tohto cieľa si vybrali piatok 22. septembra.

Popoludní po vyučovaní sa deti, učitelia a rodičia vybrali na bicykloch do susednej dediny. Samospráva Békesszentandrásu im poskytla priestor v miestnom rekreačnom a športovom areáli, za čo jej patrí srdečná vďaka.

Na účastníkov Rodinného dňa čakali rôzne úlohy, hry a zábava. Renáta Pirosová najskôr deti rozhýbala v tanečnom rytme zumby. Potom sa súťažiaci rozišli po rôznych stanovištiach, kde si mohli overiť svoje vedomosti a zručnosti. Niektorí dostali test s úlohami a museli hľadať odpovede a riešenia medzi zúčastnenými. Napríklad hľadali ľudí, ktorí sa narodili v septembri, pýtali sa ich, ktorý je ich najobľúbenejší maliar, najobľúbenejší hudobný skladateľ, hľadali ľudí s modrými ponožkami a spĺňali iné zábavné zadania.

Niektoré deti súťažili v hode loptičkou do cieľa, ďalšie stavali najkrajší hrad z piesku. Veľký záujem bol aj o maľovanie na telo. Deti si vyberali z mnohých motívov, ktoré si dali namaľovať na tvár alebo na ruky. Štetce v rukách šikovných maliarok len tak kmitali, aby stačili uspokojiť všetkých záujemcov. Na futbalovom ihrisku si zmerali sily družstvo žiakov a zmiešané družstvo učiteľov a rodičov. Zápas vyhrali dospelí 7:4.

Po zábave a súťažení všetkým vyhladlo. Organizátori zabezpečili občerstvenie, chlieb s kačacou masťou a čerstvou zeleninou. Mamičky sa postarali o sladké dobroty, na stoloch nechýbali rozmanité koláče a iné chuťovky.

Bodkou na záver programu bola diskotéka, kde sa deti vyšantili. Spotené hlávky, plné bruchá, radosť v očiach detí a úsmevy na tvárach rodičov a pedagógov boli znakom toho, že sa vytýčený cieľ podarilo splniť. Deti si z tohto popoludnia odnášali veselé zážitky, rodičia a učitelia dobrý pocit. Veď majú jeden spoločný cieľ. Aby sa deti v škole nielen vzdelávali, ale najmä, aby do nej chodili rady.

Ágnes Csicselyová

Foto: autorka