Prvý októbrový víkend sa milovníci divadla opäť zišli v Divadle Cervinus Teatrum v Sarvaši, kde sa už po 14. raz konala medzinárodná prehliadka Slovenského divadla Vertigo (SDV) pod názvom Spolu na javisku (i mimo neho!). V dňoch 6. a 7. októbra ochotnícke divadelné súbory odohrali šesť predstavení.
Divadelné stretnutie otvorila riaditeľka SDV Daniela Onodiová spolu s predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Annou Frankovou a umeleckou riaditeľkou divadla Cervinus Teatrum Zsuzsou Dósovou. D. Onodiová smutne konštatovala, že tento rok sa po prvýkrát tohto stretnutia nezúčastnila divadelná skupina z Vojvodiny alebo Rumunska. Preto sa organizátori rozhodli pozvať zo Slovenska tri skupiny namiesto dvoch.
Mladí ľudia boli tiež spolu na javisku
A tak sa vlastne náhodou tohto roku zúčastnilo stretnutia viac súborov, v ktorých hrajú mladí ľudia. Preto dostalo motto Zamerané (nielen) na našich mladých. Keďže sa pozornosť sústredila na mladých ľudí, je snáď prirodzené, že práve oni otvorili tohtoročný festival.
Ako prví sa na javisko veľkej sály Cervinus Teatrum postavili študenti Slovenského gymnázia a kolégia v Budapešti, ktorí v réžii Ági Jókaiovej predviedli hru Montague & Capuletová. Hra, ako ste sa mohli dočítať v našom periodiku, mala premiéru v júni tohto roku. Asi všetci poznáme nesmrteľnú drámu Williama Shakespeara o zaľúbencoch. Kolektív sa rozhodol vsadiť príbeh Rómea a Júlie do maďarsko-slovenského kontextu. Mladí herci sa zamýšľali nad tým, prečo sa stalo, čo sa stalo, ako sa to stalo, ale aj nad tým, ako ďalej. Hľadajú zodpovedných, zmysel diania, riešia nevysvetliteľné… Účinkujúci povedali, že to bolo jedno z najlepších predstavení, ktoré doteraz odohrali. Mali však aj zmiešané pocity, na jednej strane bolo úžasné, že hrali na veľkom javisku, avšak práve veľká scéna im spôsobovala isté ťažkosti, keďže na také veľké javisko nie sú zvyknutí.
Nielen v piatok, ale aj v sobotu na javisko vystúpili mladí ľudia. Ako prví sa predstavili žiaci dvoch našich gymnázií. Stalo sa už tradíciou, že na tomto divadelnom festivale sa prezentujú predstavenia z letnej dielne SDV. Nebolo tomu inak ani tento rok a hru Kým Bukovčan nezaspieva predviedli stredoškoláci z Békešskej Čaby a Budapešti v réžii Michala Jánoša. Hlavnú myšlienku Bukovčanovej hry – či človek má právo rozhodovať o živote alebo smrti iného človeka – M. Jánoš posunul do 21. storočia. Nešlo o to, kto musí zomrieť (ako v pôvodnej hre), ale o to, kto nebude pokračovať v práci vo vymyslenom divadelnom krúžku, kde sa práve skúša Bukovčanova dráma.
Už niekoľkokrát sa tiež, žiaľ, stalo, že sa režisér predstavení letnej dielne M. Jánoš nemohol zúčastniť festivalu. Preto aj tento rok vypomohla so znovu inscenovaním hry pracovníčka SDV Mária Tóthová. Súčasne alternovala chorého Zoltána Havasa, ktorý v predstavení pôvodne hral. Predstavenie malo obrovský úspech. D. Onodiová nám prezradila: „Keď som sa v Sarvaši rozprávala s divákmi o jednotlivých súboroch a o výkonoch hercov, medziiným aj o „našom“, nechceli uveriť, že predstavenie Kým Bukovčan nezaspieva vzniklo počas 5 dní.“ Veľkou poctou a znakom úspechu produkcie bol fakt, že člen Divadla Commedia Poprad Michal Novák, ktorý vyučuje na Základnej umeleckej škole v Poprade, si vyžiadal text s tým, že by chcel túto predlohu naštudovať so svojimi študentmi.
V sobotu popoludní sa v komornej sále divadla Cervinus Teátrum predstavilo Divadlo mladých Šesť Pé z Partizánskeho. Organizátori pozvali tento súbor na festival už po štvrtýkrát. Ako povedala D. Onodiová: „Je to naozaj veľmi sympatický súbor. Divadlo vzniklo v novembri 2001 na podnet Ondreja Böhma ako „mládežnícke oddelenie“ Divadelného združenia Partizánske, ktoré viedol Jozef Krasula. Samozrejme, počas uplynulých rokov to neboli vždy tí istí mladí ľudia, ktorí spolupracovali na príprave inscenácií, lebo aj mladí „starnú“ a prekračujú vek 15-20 rokov a tiež odchádzajú na vysoké školy. Podľa vedúceho súboru Ondreja Böhma však i naďalej vznikajú veľmi pekné, ľudské predstavenia na vysokej úrovni.“ O súbore treba vedieť, že spolu vytvárajú autorské scenáre. A réžia je takisto „spoločná“ – samozrejme, pod vedením O. Böhma. Tento rok hrali hru na motívy poviedky izraelského spisovateľa Etgara Kereta Otec so zemiakovým pyré. Divadelná inscenácia je pohľadom na bežnú rodinu v nebežnej situácii. Otec rodiny sa jedného dňa zmení na zajaca. A tak mladí ľudia hľadajú odpovede na otázky: Kto teraz bude chodiť do práce? Kto opraví vodovodný kohútik alebo otvorí zaváraninový pohár? Kto ma objíme, keď mi bude smutno? Ale najmä: riešia vzťahy v rodine a problémy dospievajúcich, sklamania, sny a túžby.
Na javisku boli spolu nielen mladí ľudia
Samozrejme, tento ročník prehliadky to neboli len mladí ľudia, ktorí boli spolu na javisku, ale aj už dobre známe skupiny, ktoré sa prišli stretnúť a stráviť inšpiratívne dni – ale aj sobotňajší večer, keď sa mohli trochu uvoľniť a zabaviť (o náladu sa vo veľkej miere postaral člen Divadla Commedia, spevák a hudobník Michal Varga, ktorý rozospieval a roztancoval všetkých okolo seba), ba niektorí si prezreli ešte stále pekne zelený Sarvaš.
V piatok večer videli diváci svetoznámu komédiu od svetoznámeho ruského spisovateľa N. V. Gogoľa. Divadelnú hru Ženba nacvičilo Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI z Prievidze. Inscenácia mala premiéru vo februári tohto roku a bola venovaná 70. výročiu Divadla „A“. Ústrednou témou tejto hry je snaha starého mládenca Podkolesina získať mladú, hoci už trochu starnúcu Agafiu. Z hry sa môže divák dozvedieť mnohé o vtedajšej pokrivenej peňažnej morálke, ktorá prevyšuje hodnotu duchovného života a vzájomného porozumenia medzi ľuďmi. Niektoré z motívov sú dodnes aktuálne. Napríklad zbabelosť, lenivosť a prehnané očakávania Podkolesina, ktoré mu bránia v naplnení túžby po neveste a deťoch. Režisér Peter Palík túto hru – ako inak – zasadil do súčasnejších reálií.
Ak sú všetci Spolu na javisku, tak nesmie chýbať ani Slovenské divadlo Vertigo. Tento rok priniesli divákom na sobotňajšie popoludnie svoju aktuálnu hru o troch obyčajných ženách, ktoré, každá z rôznych príčin, absolvujú herecký kurz. Komédiu Herečky napísal Viliam Klimáček. Než začalo predstavenie, došlo k nepredvídaným okolnostiam. Protagonista jednej z hlavných postáv, Marián Viskupv sobotu ráno ochorel a počas predstavenia ho nahradil režisér András Nagy. Napriek náhlej výmene hercov môžeme povedať, že sme opäť videli fantastický kus.
Posledné sobotňajšie predstavenie a zároveň posledné predstavenie tohtoročného divadelného festivalu Spolu na javisku (i mimo neho!) odohralo Divadlo Commedia Poprad, ktoré sa už dlhé roky pravidelným účastníkom tohto podujatia. Diváci videli hru Malka podľa Františka Švantnera v réžii Vlada Benka a Mariána Čižmárika. Novelu jedného z najvýznamnejších predstaviteľov lyrizovanej prózy zdramatizovalo Divadlo Commedia z Popradu a v celoslovenskej premiére ju uviedlo v roku 2004. V Sarvaši sme videli obnovené predstavenie, ktoré spája tvrdý život horalov s poetickými obrazmi a znakmi, atmosféru skvelo doplňuje živá hudba – kontrabas Vinca Jaša.
Hoci bolo tento rok predstavení menej ako zvyčajne, všetky boli na veľmi vysokej úrovni. Počas oboch dní boli herci medzi predstaveniami naozaj spolu a prebiehali cenné diskusie a rozhovory. V nedeľu, 8. októbra dopoludnia, pred ukončením festivalu, účastníci pokračovali v neviazanej debate a hovorili najmä o súčasnom stave divadelníctva, o prínose ochotníckeho hnutia, pričom sa zameriavali najmä na slovenské divadlo na Slovensku a v zahraničí.
(zlh)
Foto: Zsolt Szél