Na prelome septembra a októbra sa v Báčskom Petrovci konal 18. ročník Putovnej súťaže zo slovenských reálií. Názov klame, nejde totiž o súťaž, ale o stretnutie slovenských študentov, hoci prezentácie pozorne sledovala porota, ale nepredbiehajme. Obidva dni sa niesli vo veľmi dobrej atmosfére, spoznali sme študentov, ktorí sú Slováci ako my, ale žijú v inej krajine.

Bola tam mládež z Kovačice a Báčskeho Petrovca (Srbsko), Rumunsko zastupovali žiaci zLýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlakua Maďarsko my, študenti slovenského gymnázia v Békešskej Čabe.

Prezentovali sme nami vypracované témy, ktoré súvisia so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Dali by sa rozdeliť do 3 veľkých skupín, rodina, mesto, kde žijeme a iné. Mojou témou bola publicistika a Ľudové noviny. Ostatní z našej školy mali tiež zaujímavé témy: Edina Csajbóková písala o Slovenskom divadle Vertigo, Pavol Vidovenecz o svojej starej mame, Orsolya Kováčová o tlačiarni, Zoé Zeleňánska o svojej rodine, Boglárka Brachnová o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, Kitti Csapóová o čabianskej architektúre, Hanna Krajčoviczová o Slovenskej samospráve Békešskej župy a Andrea Kozáková o komlóšskom súbore Harmónia.

Študenti predstavili spolu 25 prác, polovicu prvý deň a polovicu na druhý. Pozorne si ich vypočula komisia, riaditeľka našej školy Edita Pečeňová, Ľudmila Šomráková z Nadlaku a Annamária Boldocká-Grbićová z Petrovca.

Na záver konštatovali, že sú spokojné so spracovaním tém a keďže tuná nejde o rivalitu prostredí, všetkým sa zavďačili a udelili im – nám – spomienkové diplomy a darčeky.

Ubytovaní sme boli na dvoch miestach. Prvý večer si pre nás žiaci z Kovačice pripravili svoju vlastnú divadelnú hru. Zaujímavosťou predstavenia bolo, že v sude bol reproduktor, ktorý prehrával text a herci len predstierali, že hovoria. Na javisku nikdy nebolo viac ľudí, vždy len jeden, a keď skončil svoj monológ, bol toho súčasťou aj rozprávač. Spievali s nimi dve dievčatá. Mali nádherné hlasy. Bol to vynikajúci zážitok.

Súťaž je putovná. Vlani sa uskutočnila v Nadlaku a o rok budeme jej hostiteľmi my v Békešskej Čabe.

Oliver Patay

Foto: autor