„Na prelome septembra a októbra sa v Báčskom Petrovci konal 18. ročník Putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií. Názov klame, nejde totiž o súťaž, ale o stretnutie slovenských študentov, hoci prezentácie pozorne sledovala porota, ale nepredbiehajme. Obidva dni sa niesli vo veľmi dobrej atmosfére, spoznali sme študentov, ktorí sú Slováci ako my, ale žijú v inej krajine,“ referoval na stránkach 42. čísla Ľudových novín študent čabianskeho slovenského gymnázia Oliver Patay.
O projekte, do ktorého sa zapojila slovenská mládež z Kovačice a Báčskeho Petrovca (Srbsko), Nadlaku (Rumunsko) a Békešskej Čaby, vydala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku 131-stranový zborník stredoškolských prác s názvom XVIII. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov.
„Bájna Dolná zem ... nekonečná rovina, na ktorej naši nezdolní a poctiví predkovia zo spustošenej a spálenej zeme po tureckých vpádoch vytvorili prajnú domovinu pre seba aj svojich potomkov. História Dolnej zeme je fascinujúci príbeh Slovákov, ktorí sa v nej zakorenili pred tristo rokmi v Maďarsku a stáročia v Srbsku, Rumunsku či Chorvátsku.“ Týmito vetami nalaďuje čitateľa na publikáciu predsedníčka Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová. „K významným fenoménom udržiavania a rozvoja slovenskosti v dolnozemských priestoroch patrí slovenské školstvo, ktoré má korene už pri príchode Slovákov na Dolnú zem. Hneď po príchode v tieto „kráže“, ako zvyknú menovať svoju domovinu Dolnozemci, popri kultivácii pôdy a výstavbe sídiel k prvým stavbám patrili chrámy a školy, v ktorých sa deti a mládež vzdelávali po slovensky, resp. texty sa čítali v biblickej češtine. Tento spôsob vzdelávania umocnilo aj vydanie všeobecného školského poriadku panovníčkou Máriou Teréziou v roku 1774, ktorý určoval, že každé dieťa na území ríše bez ohľadu na pôvod a pohlavie sa musí vzdelávať. Pre Uhorsko vydala 22. augusta 1777 nariadenie Ratio Educationis, ktoré o. i. stanovilo, že vyučovanie má prebiehať v rodnej reči obyvateľov. Pedagógovia, ktorí spočiatku prichádzali zo Slovenska, neskôr boli z radov slovenských dolnozemských komunít, úspešne previedli slovenské školstvo cez mnohé úskalia, zmeny a peripetie stáročiami až do XXI. storočia. Dnešní slovenskí dolnozemskí učitelia na všetkých stupňoch škôl, tak, ako ich dávni predchodcovia, so zanietením hľadajú okrem bežných, tradičných a osvedčených foriem a metód vyučovania inovatívne, flexibilné, deťom a mládeži prístupné formy a metódy. Spájaním formálneho a neformálneho vzdelávania pedagógovia cieľavedome zapájajú žiakov a študentov do najrozličnejších olympiád, literárnych súťaží v domácom prostredí, v susedných krajinách i v Slovenskej republike.“
Po načrtnutí historického kontextu sa M. K. Hrkľová venuje jedinečnému podujatiu slovenských dolnozemských stredných škôl: Putovnej súťaži zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov. Významný spoločný dolnozemský projekt v súčasnosti zabezpečujú Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Čabianska organizácia Slovákov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. „Súťaže sa striedavo konajú v jednotlivých slovenských komunitách – v Nalaku (Rumunsko), v Békešskej Čabe (Maďarsko), v Báčskom Petrovci a Kovačici (Srbsko). Prínosom súťaže je okrem tvorby študentských prác vzájomné spoznávanie špecifických hodnôt slovenských komunít na Dolnej zemi, prezentácia a obhajoba prác, návštevy významných inštitúcií, kultúrnych pamiatok miest, kde súťaže prebiehajú. Podujatie finančne podporujú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a hostiteľské organizácie.“
Na XVIII. ročníku súťaže sa zúčastnilo 34 študentov, ktorí počas dvoch dní strávených na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci predstavili dvadsaťpäť prác. Pozorne ich sledovala komisia pozostávajúca z predsedníčky, riaditeľky békeščabianskej slovenskej výchovno-vzdelávacej inštitúcie Edity Pečeňovej a členiek poroty Ľudmily Šomrákovej z Nadlaku a Annamárie Boldockej-Grbićovej z Petrovca. Študenti sa v prácach venovali najrozličnejším témam s dôrazom na národnú identitu dolnozemských Slovákov, hmotnú a duchovnú kultúru Slovákov na Dolnej zemi. Mladí autori sa zamerali na významné osobnosti Dolnej zeme, nezabudli ani na svojich predkov, jubileá svojich komunít, na slovenské noviny a časopisy, ktoré vychádzajú v ich prostrediach, sakrálne stavby, mimoškolskú činnosť, či plodiny Dolnej zeme.
Do fotografiami bohato ilustrovanej publikácie sa napokon dostalo 19 prác študentov, ktoré sú rozdelené do piatich tematických kategórií. V štyroch nachádzame aj práce našich čabianskych gymnazistov. V rámci Historických aspektov Slovákov na Dolnej zemi sa čitateľ môže dočítať o 250-ročnom Kysáči a spoznať 200 rokov petrovského chrámu.
Medzi Veľkými osobnosťami slovenskej Dolnej zeme sa vďaka Boglárke Anne Brachnovej môžeme zoznámiť so životom Milana Rastislava Štefánika v Sarvaši, Orsolya Tünde Kováčová zase pripravila prezentáciu Rodina Kovácsovcov – 150-ročná tradícia. Pútavá je aj práca o tvorivých obzoroch (žiaľ, už nebohej) spisovateľky Dagmar Márie Anocovej.
Najviac prác – celkovo osem – bolo zaradených do tematického okruhu Hmotná a duchovná kultúra Slovákov na Dolnej zemi. Tri z nich pochádzajú od našich študentov: Hana Krajčoviczová predstavila Slovenskú samosprávu Békešskej župy a svoju starú mamu, Edina Csajbóková sa venovala Divadelnej dielni Slovenského divadla Vertigo a Oliver Patay informuje čitateľov o Ľudových novinách – týždenníku Slovákov v Maďarsku. Ďalšie práce nesú názov Padinské zvony, Budovy v našej obci ako symbol kultúrnej pamäti Slovákov v Rumunsku, Naše snahy a Naše snahy plus, časopisy nadlackých Slovákov, Kapusta v Nadlaku a Detské hračky a hry Slovákov v Nadlaku.
Tematiku Národnej identity dolnozemských Slovákov otvára práca Pavla Vidovenyecza Čabiansky trh a naša mama. Ďalšie prednášky nesú názov Národná identita vojvodinských Slovákov, Radosť pri studni, Z rozprávania starej mamy a Ján Valo – posledný murár v Hložanoch.
Publikáciu uzatvára jediný príspevok pod hlavičkou Zvyky, obyčaje a povery Slovákov na Dolnej zemi. Jeho autorkou je Andrea Kozáková, ktorá informovala o záujmových krúžkoch v komlóšskej základnej škole.
Do publikácie neboli zaradené práce dvoch našich gymnazistiek, ale jednoznačne si zaslúžia, aby sme aj im na tomto mieste poďakovali za prezentáciu Slovákov v Maďarsku. Zoé Zeleňánska spracovala dejiny a súčasnosť svojej rodiny a Kitti Csapóová sa zamerala na čabiansku architektúru.
Porota ocenila originalitu prác, ich vysokú štylistiku, prvky vedeckého prístupu, multimediálne prvky prezentácií a zodpovedný prístup k tvorbe. Zborník zostavený Svetlanou Zolňanovou vyšiel v Novom Sade v náklade 300 exemplárov s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v Srbsku.
Zlatko Papuček
Foto: autor