- tak sa začína pieseň, ktorú spievajú maturanti Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe pri rozlúčkovej slávnosti, keď prekročia prah školy. Pieseň zaznela už po 71. raz v histórii školy a pre 12. ročník tejto inštitúcie sa v piatok 3, mája dlho a naposledy rozozvučal školský zvonček.
Ako sa stalo v posledných rokoch zvykom, ako prvá sa s maturantmi rozlúčila 11. trieda. „Toto nie je len rozlúčka, je to aj začiatok. Lúčite sa so svojou školou, so svojimi učiteľmi a spolužiakmi. Prečo je pre nás, nižšie triedy, taká bolestná táto rozlúčka?“ položila otázku Orsolya Kovácsová. „Stali ste sa súčasťou histórie našej školy.“ V mene maturantov sa tretiakom prihovorila Kata Chrappánová. Pripomenula spoločné zážitky a dodala: „Ukázali sme, že slovenská škola bola, je a bude.“ Potom nasledovalo slávnostné odovzdanie školskej vlajky, ktorá nesie odkaz uplynulých 70 rokov a ducha našich predkov, čo sa tu usadili pred viac ako 300 rokmi. Samozrejme, naši absolventi nezabudli ani na svojich učiteľov, všetkým poďakovali za ich usilovnú prácu ružou a niekoľkými milými slovami. V očiach mnohých sa leskli slzy, keď ďakovali triednej profesorke Ildike Kissovej Szabóovej za spoločne prežité uplynulé štyri roky.
„V deviatej triede nás vopred upozornila, aby sme sa pripravili, pretože ona bude našou druhou mamou, či chceme, alebo nie. Pred imatrikuláciou nás prekvapila tvarohovými buchtami a niekedy nám len tak priniesla pagáče. Vieme, že to s nami nemala ľahké, lebo sme sa vždy pohybovali na hranici detstva a dospelosti, ale teta Ildika vždy obstála na výbornú. O naše štúdium sa starala možno viac ako my, a za to jej patrí vďaka. Bola radosť a česť byť jej poslednou triedou. Jediné čo nás mrzí je, že to už nikto iný nezažije.“ Po príhovore lúčiacich sa, Ediny Csajbókovej a Ármina Zoltána Kabaiho, odovzdali odmeny za vynikajúce študijné výsledky. I. Kissová Szabová sa o svojej triede vyjadrila takto: „Mala som možnosť byť triednou učiteľkou skupiny, ktorá bola ku mne vždy milá, zdvorilá a ochotná. Kládli si ciele a dosahovali ich, boli modernými mladými ľuďmi, ale nezabúdali úplne na tradičné hodnoty. Bola som triednou učiteľkou mladých ľudí, pre ktorých niečo znamenalo byť súčasťou slovenského života v Maďarsku.“
Aj riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová sa s absolventmi podelila o niekoľko myšlienok: „My, vaši učitelia a rodičia by sme radi povedali, že všetko bude v poriadku a že vás čaká hladká cesta, stačí sa len usilovne učiť, statočne pracovať a váš život budú vypĺňať iba samé radosti.... Skutočným putom medzi vami je láska, priateľstvo a úcta, ktoré sa zrodili v styčnom bode a tým je naša škola. Milujte túto školu, lebo zostane navždy verným svedkom najkrajších rokov vášho života. Popri rodine bola vašim druhým domovom, s dobrými učiteľmi, nezabudnuteľnými akciami, ktoré vám ponúkli plno zážitkov. Buďte pyšní, že ste boli študentmi békeščabianskeho slovenského gymnázia a ako 71. ročník budete patriť do histórie našej školy. Prajem vám aby ste sa v nasledujúcich týždňoch svojim prístupom a poctivou prácou stali hodnými povesti vašich predchodcov, aby ste ďalej šírili dobré meno našej školy a boli hrdí na to, že ste boli študentmi takej inštitúcie, ktorá má bohaté tradície, a ktorá vás bude vždy očakávať s otvorenou náručou.“
Po dojímavej ceremónii sa s batohom na pleciach a kvetmi v rukách K. Chrappánová, E. Csajbóková, Panna Halászová, Á. Z. Kabai, Adam Daniel Kesjár, Tibor Kruchió, Dominik Erik Kun, Panna Mariková, Levente Nagy, Oliver Jozef Patay a Pavol Vidovenyecz vydali na cestu Životom s veľkým Ž, ktorého prvou skúškou je maturita.
Foto: Marianna Fábiánová