Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti je najstaršou nepretržite fungujúcou vysokoškolskou inštitúciou v Maďarsku. Založil ju rímskokatolícky biskup, kardinál Peter Pázmaň v roku 1635. Medzi rokmi 1635 a 1777 univerzita pôsobila v Trnave. Po zrušení rádu jezuitov ju Mária Terézia presunula do Budína.
Vyučovanie slavistiky sa začalo v roku 1849. Prvým slovakistom na budapeštianskej slavistike bol sarvašský rodák, jazykovedec Ján Melich, ktorý prednášal slovakistiku od roku 1920.
Pri príležitosti 175. výročia založenia slavistiky v Budapešti Inštitút baltských a slovanských filológií zorganizoval 20. novembra Konferenciu maďarských slavistov. Na konferencii prednášali kolegovia z debrecínskej, segedínskej, péčskej a níreďházskej univerzity. Medzi účastníkmi boli aj pracovníci Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa a Vysokej školy Františka Rákociho II. na Zakarpatskej Ukrajine. Niektoré prednášky sa týkali otázok minulosti a súčasnosti slavistiky v Maďarsku, v ostatných príspevkoch boli prezentované výsledky aktuálnych výskumov v oblasti literárnej vedy, jazykovedy a kulturológie.
Slávnostné otvorenie konferencie bolo v miestnosti fakultnej rady. Prednášateľov privítal dekan filozofickej fakulty Dávid Bartus. Stručnú históriu jednotlivých slavistických odborov a súčasnú situáciu slavistiky prezentoval riaditeľ Inštitútu baltských a slovanských filológií Filozofickej fakulty ELTE Róbert Kiss Szemán. Inštitút v súčasnosti zabezpečuje vyučovanie slovanských jazykov. V rámci neho fungujú štyri katedry. V slavistickom inštitúte je deväť akreditovaných filologických študijných programov na bakalárskom a magisterskom stupni (bohemistika, bulharistika, kroatistika, polonistika, rusistika, slovakistika, slovinistika, srbistika a ukrajinistika), okrem toho inštitút má aj pedagogické odbory. Na úrovni lektorátov prebieha vyučovanie bieloruštiny, litovčiny, lotyštiny a macedónčiny. Inštitút spravuje štyri doktorandské programy. Výučbu slovenčiny garantuje Katedra slovenských filológií. Študenti slovakistiky môžu získať diplom zo slovenského jazyka a literatúry, takisto tu prebieha príprava učiteľov základných a stredných škôl.
Konferenčné prednášky sa konali v knižnici a kabinetoch ústavu. Profesor Róbert Kiss Szemán prednášal o literárnom topose „mundus inversus“ v Kollárovej Slávy dcére. Odborná asistentka Anna Istvánová predstavila Jána Hollého z pohľadu biopoetiky. Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Tünde Tusková spolu s bývalou riaditeľkou VÚSM Alžbetou Hornokovou Uhrinovou prezentovali nový medzinárodný výskum ústavu o slovenských národnostných pedagógoch. Ladislav György, lektor slovenského jazyka a kultúry pedagogickej fakulty Segedínskej univerzity, sumarizoval dejiny segedínskej slovakistiky. Odzneli dve prednášky o diele profesora slovakistu Ferenca Gregora. Bohemista Tamás Tölgyesi predstavil Gregorov výskum o maďarských elementoch slovenského jazyka; slovakistka Eva Császáriová skúmala písomnú pozostalosť Ferenca Gregora, jeho poznámky z terénnych výskumov, ktoré sú zachované na ELTE. Prednáška docenta Sándora Jánosa Tótha z Univerzity Komenského v Bratislave sa týkala problematiky jazykovej krajiny v hromadnej doprave. Odborný asistent ELTE a výskumník VUSM Juraj Rágyanszki porovnal slovenské a slovinské zbierky prísloví a porekadiel, ktoré boli publikované v Maďarsku a Prekmurji v medzivojnovom období. Konferencia bola ukončená recepciou v miestnosti rady fakulty.
Juraj Rágyanszki
Foto: (a)