Zima je obdobím zabíjačiek. Z knihy Čabianska klobása od Júliusa Dedinského sa dozvedáme, že v minulosti v domácnostiach v Békešskej Čabe nerobili len jednu zabíjačku ročne, ale niekedy dve alebo aj viac.

Bežné boli takzvané „predzabíjačky“. Keď koncom roka chýbala masť a údené mäso, alebo keď chceli len čerstvú klobásu, v novembri zabili jednu z ošípaných. To bolo často spojené s oslavami menín, napríklad 30. novembra na deň svätého Ondreja a dokonca sa robili aj „pozabíjačky“ na svätého Mateja (24. februára). Ich účelom nebolo len zabezpečiť potravinové potreby rodiny, ale mali hlavne spoločenský charakter. Členovia rodiny, ktorí oslavovali meniny, boli uctení zvyčajne menším prasaťom, tým čo mal do centa (100 kg).

V 21. storočí už nie je trendom organizovanie zabíjačiek, preto na žiadosť čabianskej slovenskej materskej školy 22. januára aktivisti Slovenského klubu usporiadali pre deti interaktívnu ukážku miešania klobás a ako zaujímavosť sa k tomu drobci mohli zoznámiť s rôznymi technikami pigľovania, teda žehlenia. Helena Tóthová predstavila staré typy žehličiek a ukázala, ako sa nimi narábalo. Mäso na klobásy zabezpečil majster mäsiar Michal Knyihár. Ondrej Tóth porozprával deťom, čo všeličo sa dialo na tých ozajstných zabíjačkách. Spoločne sa naučili dvojjazyčne názvy nástrojov a prísad, ktoré sú pri tom potrebné. Potom prišiel čas miešania, každý si mohol vyskúšať, ako sa to robí. Keď bolo mäso hotové, naplnili ho do čriev. Tety kuchárky klobásky upiekli a deti ich dostali na olovrant. Za prezentáciu sa poďakovali slovenskými piesňami.

Greguš

Foto: autor