Mnohí z bývalých žiakov našich dvojjazyčných škôl majú pekné spomienky na celoštátne putovné čitateľské súťaže, ktoré bývali usporiadané každý rok v inej škole. Na týchto stretnutiach sa okrem súťaženia a získania nových skúseností neraz zrodili aj nové priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes.
Práve o tejto myšlienke sa zmienila vo svojom privítacom prejave Marianna Bajczerová, riaditeľka Slovenskej školy v Slovenskom Komlóši, v ktorej sa rozhodli usporiadať I. Dolnozemskú čitateľskú súťaž: „Myslím si, že sme tu viacerí, ktorí máme z detstva pekné spomienky z čitateľských súťaží, vďaka ktorým sme sa stali aktívnymi členmi slovenskej národnosti v Maďarsku. Pred 39 rokmi práve tu, v Slovenskom Komlóši bola celoštátna čitateľská súťaž a som rada, že po toľkých rokoch vieme zorganizovať také podujatie pre našich žiakov „znovu”. Dúfam, že touto súťažou sa začína nová etapa, nová možnosť na posilnenie našich vzťahov.“
Na stretnutí, ktoré poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Richard Kmeť, primátor mesta Zoltán Zsura po privítaní účastníkov v slovenčine zdôraznil, že v súčasnom modernom svete sa čítanie kníh postupne dostáva do úzadia, ale práve takýmto podujatím sa dá tento trend zvrátiť. „Je potešiteľné, že na dnešnú súťaž ste si mali prečítať knihu v slovenčine, a účastníci budú musieť riešiť úlohy v tomto jazyku. Dnes z vás bude určite každý víťazom a budú niektorí, ktorých výkon bude niečím výnimočný,“ dodal primátor hostiteľského mesta a poprial účastníkom príjemnú náladu počas zápolenia.
Už pri vstupe do telocvične komlóšskej slovenskej školy bolo zrejmé, že v tento marcový slnečný deň bude hrať hlavnú rolu fantázia a predstavivosť detí. Svedčili o tom aj nápadité názvy skupín, ako Šoproň, do toho..., Smelí bodygardi, alebo Superštvorka, či Prefíkané líšky, ako aj kresby žiakov, ktoré pripravili k jednej úlohe súťaže. Súťažili tretiaci, štvrtáci a piataci zo siedmich dolnozemských škôl, z troch dvojjazyčných (Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš) a zo štyroch takých, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet (Alberti, Ambrózka, Čabačúd a Kétšoproň). Podstatou súťaže bolo, že si žiaci museli za pomoci svojich pedagógov prečítať knihu od Zuzany Pospíšilovej: Kúzelná trieda. Je to napínavý, bohato ilustrovaný príbeh o triede lapajov, ktorí sa zmenia na najlepšiu triedu na škole – jedným slovom, na kúzelnú triedu. Ich pani učiteľka je totiž víla a vie čarovať. Dobrý starý pán učiteľ už na deti nestačí. Chcel by odísť do dôchodku, a tak chce nájsť niekoho, kto by mal jeho žiakov naozaj rád. Raz na dvere kabinetu zaklope veľmi milá mladá dáma, ktorá sa uchádza o miesto učiteľky. Pán učiteľ jej odovzdá svoju triedu a ona tých lapajov zmení na najlepšiu a najmúdrejšiu triedu v celej škole. Bude mať na to rôzne kúzelné metódy… Pôvab knižke dodávajú ilustrácie Drahomíra Trsťana. Pôvodne sa zo spomínaných škôl prihlásilo 106 žiakov v 24 skupinách, avšak po online kolách sa do finále dostalo 13 skupín. Pedagógovia hostiteľskej inštitúcie pripravili pre účastníkov hravé a skutočne zábavné úlohy. Pritom počas celej súťaže riaditeľka viackrát zdôraznila, že podstatou stretnutia nie je to, aby deti boli zo zadaných úloh vystresované, ale aby sa v dobrej spoločnosti, v príjemnej atmosfére cítili dobre. Najprv sa skupiny predstavili, povedali o sebe napríklad čo všetko robia vo svojom voľnom čase. Zaujímavou úlohou bola skladačka puzzle, žiaci mali uhádnuť, ktorú kapitolu prečítanej knihy poskladaný obraz znázorňuje. Následne, kým niektorí členovia skupiny lúštili tajničku, najzručnejší v kreslení vytvorili obal knihy. Po prestávke mali vyplniť pracovné listy s úlohami, ktoré nadväzovali na obsah knihy. Nasledovalo kreslenie školy počítačovým programom Paint, súťažiaci si mohli vybrať, či nakreslia svoju vlastnú školu, alebo takú, do ktorej by radi chodili. Snáď najzábavnejším bol tzv. Školský výlet, obrázok, ktorýuž vopred nakreslili a obecenstvu prečítali, kam by sa najradšej vybrali. Boli medzi nimi také populárne turistické destinácie ako Paríž, alebo Španielsko, niektorí by radi navštívili Slovensko, lebo tam sú hory, ktoré na Dolnej zemi nemajú, dokonca bola aj taká skupina, ktorá by sa z Bratislavy vrátila domov lietadlom. Čabačúdske dievčatá si vybrali neďaleký Sarvaš, kde by si pozreli aj slovenské pamätihodnosti mesta. Fantázia nemala konca kraja: skupina Pikaču by strávila výlet pri vode, do bazénu by išli aj so svojimi učiteľmi, Renátou a Milanom, dokonca aj s učiteľkinou mačkou, ktorá by si tiež obliekla plavky. Múdre žabky sa chceli dostať na Venušu, kým Dobrý tím by sa vybral na sladký výlet do krajiny cukríkov a čokolády.
„Spočiatku som sa trochu obávala, že to bude pre naše štvrtáčky tvrdý oriešok, ale potom som konzultovala s riaditeľkou komlóšskej školy, ktorá ma presvedčila, že to budú hravé úlohy na základe prečítaného textu. Žiačky boli počas prípravy na súťaž veľmi nadšené, a keďže najlepšie slovenčinárky sú zhodou okolností aj hudobne nadané, skupinu tvoria členky našej citarovej kapely. V prvých dvoch online kolách mali deti vyplniť pracovné listy na základe vybraného textu z knihy. V treťom kole, podobne ako trieda v knihe Z. Pospíšilovej, aj naše žiačky „sa vybrali“ na vymyslený školský výlet, o ktorom mali napísať slohovú prácu a spraviť ilustráciu,“ povedala nám učiteľka z Čabačúdu Emese Hrušková Hajdúová.
Cez obedňajšiu prestávku komlóšsky pedagogický zbor pripravil pre záujemcov kreatívnu dielňu, ktorá sa už niesla v znamení blížiacej sa Veľkej noci, zrodili sa zajace, sliepky a kraslice z rôznych materiálov, ale niektorí z chlapcov prejavili záujem skôr o tajničky. Nasledovalo očakávané vyhlásenie výsledkov. V porote sedeli: riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Katarína Koňariková, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková a predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Juraj Rágyanszki.
„Veľmi si vážim, že si zachováte slovenský jazyk na Dolnej zemi, ja tiež pochádzam z rodiny dolnozemských Slovákov, takže viem, aké je to ťažké. Chcem sa poďakovať aj pedagógom, pretože len dobrí učitelia majú dobrých žiakov. Rozhodovanie poroty bolo veľmi ťažké, lebo ste všetci boli veľmi šikovní,“ povedala v mene poroty jej predsedníčka Katarína Koňariková. Na prvom mieste skončila skupina Medovníky zo Slovenského Komlóša, druhé boli Lentilky z Čabačúdu, tretiu cenu dostali Športovci zo Sarvaša. A keďže skupina, ktorá sa umiestnila na štvrtom mieste mala len o 0,1 bodu menej, ako držitelia tretej ceny, skupina Ľadové medvedíky z Alberti, v ktorej boli najmenší žiaci, dostala mimoriadnu cenu. Nikto sa však nevrátil domov s prázdnymi rukami, každá skupina, každý účastník – dokonca aj tí, ktorí sa nedostali do komlóšskeho finále, ako aj ich učitelia, dostali odmeny a darčeky.
„Okrem organizátorom a pripravujúcim pedagógom by som sa chcel poďakovať predovšetkým žiakom, ktorí boli veľmi odvážni. Ako bývalý žiak sarvašskej slovenskej školy dobre viem, aké je ťažké čítať text v slovenčine. Prvým krokom môže byť kratšia rozprávka, poviedka, ale hlavné je, aby ste boli v kontakte so slovenčinou a potom krok za krokom sa dá napredovať v osvojení si jazyka,“ zdôraznil Juraj Rágyanszki.
„Pre nás bolo zvlášť potešiteľné, že sme sa dostali do tejto súťaže, deti sa na ňu veľmi tešili a veľmi dobre sa cítili. Keďže v Alberti a Ambrózke sú iba ročníky nižšieho stupňa základnej školy, v našich skupinách boli tretiaci a štvrtáci. Absolvovala som Vysokú školu pedagogickú v Sarvaši, som slovenskou národnostnou učiteľkou pre nižší stupeň. Po skončení som rok pracovala v družine v Alberti, ale už 17 rokov vyučujem slovenčinu v obidvoch členských inštitúciách, ktoré patria k pitvarošskej škole. Hromadná doprava je našťastie veľmi dobrá, takže mi nerobí problém mať hodiny slovenčiny hoci aj v jeden deň v obidvoch obciach. Po skončení týchto škôl si rodičia a deti môžu vybrať, v ktorej škole budú pokračovať na vyššom stupni, či už v Pitvaroši, alebo v Slovenskom Komlóši. Mala som aj taký školský rok, keď všetci traja štvrtáci z Alberti išli do komlóšskej slovenskej školy. Je to pre mňa aj preto zvlášť potešiteľné, lebo som Komlóšanka, chodila som do tejto školy, vždy sa sem rada vraciam. Aj dnes som stretla môjho bývalého triedneho učiteľa Jána Krátkeho a ďalších pedagógov, ktorí ma učili,“ podelila sa s nami o svoje myšlienky učiteľka Klára Huszárová.
Podujatie spestrili aj básne v podaní Ruženky Spišákovej a slovenské ľudové piesne za sprievodu citary čabačúdskych dievčat.
(CsL)
Foto: autor
