V Slovenskej národnostnej základnej škole v Dunaeďháze je tradíciou, že sa žiaci pripravujú na aktuálne štátne sviatky s predstavením. Pripomenutie si revolúcie 1848 je vždy úlohou 5. a 6. triedy. Táto historická udalosť je im blízka, preto sa radi zúčastňujú na oslavách. Predstavenie pripravili triedne učiteľky. Dramatizácia scénok s hudobnými vložkami vyžaduje veľa skúšok.

Detské predstavenie začalo hrou. „Poďme sa hrať na 15. marec!“ zaznelo najprv z javiska, kde boli postavené barikády, jeden chlapec sa zhostil úlohy Alexandra Petőfiho a nechýbal ani Mór Jókai. A hrali.

Oživili udalosti revolúcie, Jókai a jeho spoločníci zostavili 12 bodov, Petőfi zarecitoval Národnú pieseň – síce nie na schodoch Národného múzea, ale bolo to veľmi pekné a naozaj dojemné. Prišli husári so šabľami, potom dievčatá tancovali s červenými, bielymi a zelenými stuhami okolo krku. Na konci predstavenia deti zhrnuli, čo znamená sloboda. Týmto prepojili minulosť a súčasnosť a záverečná pieseň to urobila ešte dojemnejšie. Vďaka patrí pripravujúcim pedagógom, ale aj žiakom, ktorí preniesli divákov do minulosti.

Program sme uzavreli kladením vencov k soche Józsefa Sárkánya v parku pred Kultúrnym domom. József Sárkány sa narodil v Dunaeďháze v roku 1828. Štúdium ukončil na strednej škole v Asóde, kde mal spolužiaka a spolubývajúceho Alexandra Petőfiho. József Sárkány Ilenczfalvi sa stal advokátom, ako dôstojník sa zúčastnil aj bojov za slobodu. Na pietnom akte boli prítomné aj starostka dediny Bernadett Árizsová Agárdiová, riaditeľka základnej školy Zuzana Szűcsová Takácsová, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Eva Kollárová Karová a evanjelická farárka Diana Selmecziová Füzéková.

Eva Kollárová Karová

Foto: autorka