Dňa 5. apríla si budapeštianska slovenská škola pripomenula 75. výročie svojho založenia veľkolepou, celodennou sériou programov. Slávnostný program začal na prízemí školy, kde školský psychológ Dr. László Kardon zaspieval ikonickú pieseň Daniela Alomía Roblesa „El Cóndor Pasa“ a v podaní matematikára Koppánya Beneho zaznela Ave Maria.
Po tejto nádhernej hudobnej vložke sa slova ujala riaditeľka inštitúcie Monika Szabová, ktorá privítala prítomných hostí, bývalých žiakov a pedagógov. Vo svojom príhovore vyjadrila radosť z otvorenia výstavy, ktorá je venovaná 75. výročiu Slovenskej materskej školy, základnej školy a gymnázia v Budapešti. Ocenila prácu všetkých, ktorí sa na výstave podieľali, veď, ako povedala, táto nielen oslavuje históriu školy, ale slúži aj ako priestor na stretnutia a diskusiu.
Po úvodných slovách sa program presunul na druhé poschodie, kde pedagogička a redaktorka Anita Holá prezentovala jubilejnú publikáciu, ktorá mapuje dôležité udalosti školy za posledné roky a je pokračovaním predchádzajúcej, vydanej pri 60. výročí školy. Študentky 10. a 11. ročníka Míra Miklósová, Emília Szigetváriová a Alexandra Aladvanová zarecitovali verše básnikov, ktorí vo svojej tvorbe nezabudli na svoju alma mater v Budapešti.
V rámci slávnostného programu bolo predstavené aj nové logo, ktoré pozostáva z písmena „S“ a dvoch kníh. Jeho autorom je Norbert Víg. Logo reflektuje nielen slovenskosť školy, ale aj význam vzdelávania, pričom záložka knihy nesie farby maďarskej trikolóry.
Básne slovenských básnikov, absolventov školy Gregora Papučka Zdravím ťa škola a Alexandra Kormoša Banket maturantov slovenského gymnázia v Budapešti boli doplnené pozdravmi a svedectvami študentov, ktorí školu vnímajú ako svoj druhý domov. Špeciálnu pozornosť si zaslúžila aj v súčasnosti najúspešnejšia a najtalentovanejšia študentka školy Dóra Trenková, ktorej zdravicu prečítala moderátorka prezentácie Anita Holá.
Na obálke pamätnice je aktuálna fotografia všetkých žiakov školy – od detí z materskej a základnej školy po študentov gymnázia a pedagógov. Kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol, ktoré popisujú históriu a súčasnosť školy, a jedna kapitola je venovaná významnej osobnosti, bývalej učiteľke slovenského národopisu Margite Zatykovej, ktorá sa v októbri roku 2024 stala držiteľkou Ceny Samuela Tešedíka za celoživotné pedagogické pôsobenie.
Materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti sa môže pochváliť svojimi umeleckými telesami, ako sú Folklórny spolok Lipa a Junior Vertigo, ktoré majú tiež svoje miesto v pamätnici. V knihe sa ďalej nachádzajú kapitoly venované aktivitám a projektom školy, ako aj zhrnutie článkov z Ľudových novín, ktoré pravidelne informujú o živote tejto inštitúcie.
Na záver Alexandra Aladvanová zarecitovala báseň Evy Fábiánovej „Na rozlúčku“ a potom si záujemcovia mohli pozrieť snímky fotodokumentácie, ktoré zachytávajú život piatich inštitúcií školy – materskej školy, prvého a druhého stupňa základnej školy, gymnázia a internátu.
Tento slávnostný deň bol nielen oslavou bohatých dejín školy, ale aj príležitosťou na stretnutie s jej minulosťou a súčasnosťou. 75. výročie slovenskej školy v Budapešti je skutočne významným momentom, ktorý sa stal apoteózou vzdelania, spolupráce a spoločného ducha.
Opäť o jednu sviečku viac...
Ústredné oslavy výročia sa konali v priestoroch Osvetového strediska Láng v blízkosti školy. Početných hostí, medzi ktorými boli aj bývalé riaditeľky Anna Csörgölová, Júlia Szabová Maloková a ich zástupkyne, štátnych predstaviteľov Maďarska a Slovenskej republiky, vedúce osobnosti našej pospolitosti, ako aj bývalých a súčasných pedagógov, žiakov a ich rodičov privítala riaditeľka inštitúcie Monika Szabová so slovami: „...Narodeniny sú pre človeka, ako aj pre inštitúciu, pre školu veľkou oslavou. Z roka na rok na tvojej torte horelo o jednu sviečku viac, no dnes si už zrelá inštitúcia. Sedemdesiaťpäť rokov si zbierala skúsenosti vo výchove a vzdelávaní mladých ľudí so slovenským srdiečkom. Na tvoje oslavy sa chystali malí aj veľkí, deti aj pedagógovia, organizátori, aj hostia.“
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Pavol Hamžík sa poďakoval všetkým pedagogickým zborom a ich vedúcim, ktorí za desaťročia pracovali v záujme zachovania slovenského rázu inštitúcie, a tiež aj maďarskej vláde za podporu, že táto škola stále funguje. Zároveň ubezpečil prítomných, že podpory budú prichádzať naďalej aj zo strany Slovenskej republiky a jej veľvyslanectva v Maďarsku. Tiež zdôraznil plodné pracovné kontakty a priateľské vzťahy so Slovákmi v Maďarsku a vyslovil radosť z toho, že sa v záležitosti rekonštrukcie bývalého evanjelického kostola na Rákócziho triede Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku (CSSM) podarilo pokročiť, aby sa tam vytvorilo skutočné centrum všetkých Slovákov v Maďarsku. Slovenskú republiku na oslavách zastupovali aj podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastinaa Katarína Baranyaiová z oddelenia Koordinácie štátnej politiky a externej komunikácie tohto štátneho orgánu Slovenska.
Prítomným sa prihovoril aj štátny tajomník Úradu predsedu vlády pre vzťahy s cirkvami a národnosťami Miklós Soltész, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol, že prítomnosť najmenšej generácie na oslavách je dôkazom toho, že škola a slovenská národnosť majú a budú mať svoju budúcnosť.
„Obrovská vec bola po druhej svetovej vojne založiť takúto inštitúciu – za čo môžeme byť vďační vtedajším generáciám – práve v najťažších časoch komunizmu, keď následkom výmeny obyvateľstva počet Slovákov drasticky poklesol... Ja osobne za posledných pätnásť rokov bližšie sledujem činnosť tejto školy, v rámci nich snáď ešte viac posledných desať. Vykonali sme obrovskú prácu s vedúcimi inštitúcie, s prevádzkovateľom (CSSM – pozn. redaktora) a vôbec všetkými rozhodujúcimi činiteľmi vašej komunity... V uplynulom období budapeštianska škola dostala na rekonštrukčné práce 630 miliónov forintov, a minulý čas v tomto prípade ani nie je správny, pretože vybudovanie športového ihriska, ktoré sa chýli ku koncu sme podporili sumou 70 miliónov forintov a pokračuje aj energetická modernizácia. Rád vás informujem, že v tomto roku sa uskutočnili rekonštrukčné práce dvanástich inštitúcií v jedenástich slovenských obciach v hodnote 190 miliónov forintov... V tejto práci budeme aj naďalej pokračovať. Pri vypracovaní štátneho rozpočtu na rok 2026 sme rátali s ďalšími podporami pre tieto účely, tak v prípade budapeštianskej, ako aj iných výchovno-vzdelávacích inštitúcií na vidieku. Som si istý, že história, kultúra, spolužitie počas stáročí, ako aj kresťanstvo spájajú maďarský a slovenský národ, a takto to bude aj v budúcnosti. Je to našou spoločnou zodpovednosťou,“ dodal štátny tajomník.
„Sme v období, keď si pripomíname významné roky v histórii slovenského školstva v Maďarsku. Po oslavách 75.výročia založenia slovenských škôl v Slovenskom Komlóši, Békešskej Čabe a Sarvaši sme sa dnes stretli v Budapeši, aby sme spolu oslávili jubileum aj tejto školy.”Prítomných pozdravil aj parlamentný hovorca Anton Paulik. „Zišlo sa tu veľa absolventov a každý si môže pripomenúť príjemné a radostné chvíle z rokov, ktoré tu strávil, bez ohľadu na to, koľko rokov bol žiakom inštitúcie. Hoci táto škola nie je moja alma mater – maturoval som v Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe –, aj ja som s ňou spätý, veď osem rokov sem chodila moja dcéra, tu pracuje moja manželka a mnohí moji priatelia skončili v tejto škole.Jedným z najvýznamnejších prínosov tejto školy je, že mnohí jej absolventi sa stali osobnosťami slovenskej národnosti v Maďarsku, učiteľmi, vedúcimi predstaviteľmi našej komunity, umelcami, pracovníkmi našich národnostných inštitúcií, ktorí ďalej rozvíjajú, čo získali v tejto škole... Úspechy sedemdesiatich piatich rokov nás utvrdzujú v tom, aby sme pokračovali. Zachovanie nášho jazyka, našej kultúry, našej komunity nebolo povinnosťou len minulých generácií, ale aj súčasníci majú pokračovať v tomto procese,”prízvukoval Anton Paulik.
„Veľké zásluhy tejto vzdelávacej inštitúcie spočívajú v tom, že v Budapešti popri základnej škole bol zriadený aj učiteľský ústav, ktorý počas svojho pôsobenia pripravil prvú generáciu našich pedagógov. Práve oni začali pracovať na štátnych školách, založených pred sedemdesiatimi piatimi rokmi. Z neskoršieho gymnázia vyšli generácie slovenských intelektuálov, ktoré zohrali a zohrávajú rozhodujúcu úlohu v kultúrnom, spoločenskom a politickom živote slovenskej národnosti v Maďarsku. Od školského roku 2014/2015 sa o zabezpečenie podmienok fungovania stará Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Výsledkom spoločných snáh prevádzkovateľa, vedenia a pedagógov školy bolo zriadenie tretej skupiny v materskej škole a rozbehnutie nultého, jazykového prípravného ročníka v gymnáziu. Od septembra 2018 v priestoroch inštitúcie pôsobí aj budapeštianske Odborné kolégium pre vysokoškolákov, ktoré bolo prvou inštitúciou takéhoto druhu v kruhu národností v Maďarsku,”sprostredkovala osobný pozdrav predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej podpredsedníčka Katarína Király. „Dovoľte mi, aby som aj touto cestou vyjadrila vďaku učiteľom a vychovávateľkám mojej alma mater, niekdajšej Slovenskej základnej školy a gymnázia J. Á. Komenského na ulici Imreho Mezőa, ktorí sa snažili – síce za skromných okolností – starať sa o nás, ako o vlastných. Čo nám dala táto škola? Počas dvanástich rokov nás neustále pripravovala na život so všetkými strasťami a radosťami. Žili sme ako členovia jednej veľkej rodiny. Malých žiačikov opatrovali tí starší, utešovali sme sa navzájom, keď nám bolo smutno za rodičmi a keď sa domov zdal byť veľmi ďaleko. Nechýbali radosti, ale ani plače, zažili sme rozchody, ale aj prvé lásky. Tešme sa, že sme sa znovu zišli, ale nezabúdajme ani na tých, ktorí dnes už nemôžu byť medzi nami,”pospomínala na dávne časy podpredsedníčka CSSM a odovzdala darček prevádzkovateľa jubilujúcej inštitúcii.
Následne riaditeľka Monika Szabová pozvala obecenstvo do ríše tanca, hudby, literatúry a divadla. V galaprograme vystúpili od škôlkarov až po gymnazistov všetky vekové skupiny, ako aj pedagógovia školy, dokonca aj absolventi zo skorších rokov. Účinkovali spevácke zbory a tanečné skupiny Agáty Kosárovej-Bartalosovej, Zuzany Hanuszovej a Tímey Nagyovej Danyiovej, odzneli recitácie, piesne v podaní pedagógov A. Kosárovej-Bartalosovej a Koppánya Beneho, ako aj bývalej žiačky Júlie Kovácsovej. Veľkým prekvapením bolo, že na narodeninovej torte sviečky zapálila známa celebrita z oblasti masmédií Balázs Sebestyén, ktorý bol tiež žiakom školy. Program spestrili aj zábery z Našej obrazovky (Domoviny) z osláv 50. výročia založenia školy. Účastníci si mohli o. i. vypočuť spomienky dlhoročného riaditeľa, nebohého Ladislava Petra, ktorý pätnásť rokov bojoval na čele inštitúcie za novú, modernú budovu, v ktorej škola sídli od roku 1992 dodnes. V záverečnej časti slávnostného programu študentské divadlo Junior Vertigo uviedlo divadelnú hru s názvom Uzavretí v priestore, ktorá „dokumentuje“ posledný rok absolventov gymnázia v roku 1989. O podrobnostiach prípravy inscenácie sa dozviedete z rozhovoru s režisérkou Ági Jókaiovou v našej júnovej prílohe Lúč. Okrem študovania, resp, nechuti z neho, žúrov a prvých lások zobrazuje aj záhadné okolnosti maturitných skúšok, ktoré ale majú reálny podklad. Treba pripomenúť, že niektorí z gymnazistov podali skutočne originálny herecký výkon (Barbara Hanna Nyergesová, Viktória Csenge Tarová a Rafael Liška), kiežby sme ich stretli o niekoľko rokov vo „veľkom“ Vertigu, či už v radoch jeho profesionálnej, alebo amatérskej zložky. O atmosféru danej doby sa postarala aj rocková formácia, ktorá pod vedením básnika Imricha Fuhla bola založená v polovici osemdesiatich rokov najprv ako AGR+-, a jej členmi boli sčasti bývalí žiaci jubilujúcej inštitúcie. Na repertoári mali zhudobnené básne I. Fuhla, Gabriela Hattingera a Alexandra Kormoša. V prvých rokoch fungovania Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku pokračovala skupina už s názvom Negatív, speváčkami boli žiačky gymnázia. Dve z nich – Judita Benyovszká a Mária Tóthová – si zaspievali aj v predstavení na oslavách.
Na záver jubilejných osláv sa konali stretávky jednotlivých ročníkov. Absolventi sa s radosťou stretli nielen so svojimi spolužiakmi, ale aj s ostatnými, s ktorými kedysi vyrastali v budove či už na ulici Imreho Mezőa v ôsmom, alebo na ulici Lomb v trinástom obvode Budapešti. A keďže čas nemilosrdne vládne nad nami všetkými a zanecháva svoje stopy na našich tvárach a postavách, nie raz bolo počuť pozdravy typu: „Ahoj! Ty si kto?“
(CsL, ik)
Foto: autori
