V prvej polovici apríla usporiadali na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity Ferenca Gála v Sarvaši XII. Národnostnú konferenciu s názvom „O výchove a vzdelávaní v kontexte štúdia národnostných pedagógov“.
Na plenárnom zasadnutí početných predstaviteľov štátnych a samosprávnych orgánov, významných činiteľov jednotlivých národností, resp. zástupcov diplomatických zborov, ako aj odborníkov danej tematiky a záujemcov privítala na pôde vysokej školy jej dekanka Krisztina Katonaová. Uviedla, že konferencia sa z trinástich autochtónnych národností Maďarska bude venovať štyrom komunitám, ktoré spája fakt, že jej príslušníci žijú v rôznych obciach Békešskej župy a vo výchove ich budúcich pedagógov má hostiteľská inštitúcia kľúčovú úlohu. Sú to Slováci, Nemci, Rómovia a Rumuni. Po oficiálnom otvorení podujatia biskupom segedínsko-čanádskej arcidiecézy Lászlóm Kissom-Rigóm, ktorý prebral nad ním patronát, vystúpil štátny tajomník Úradu predsedu vlády pre vzťahy s cirkvami a národnosťami Miklós Soltész. Vo svojom prejave vyzdvihol, že vo výchove pedagógov je veľmi dôležité rozvíjanie ich osobností, ako aj to, že výsledok ich práce sa prejavuje často až neskôr, v dospelosti ich zverencov. Zdôraznil význam cirkevných výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktoré majú obrovskú povinnosť predovšetkým v pomoci v rozhodovaní žiakov, či si zvolia často zdanlivo ľahšiu cestu, alebo sa vyberú správnym smerom, čo má potom dlhodobý vplyv na celý ich život. Štátny tajomník vychádzajúc zo svojich skúseností uviedol, že v zachovávaní národnej identity jednotlivých národností má popri rozvíjaniu kultúry a školstva výraznú úlohu aj viera. Zároveň informoval prítomných, že kým v roku 2010 bolo dvanásť takých výchovno-vzdelávacích inštitúcií, prevádzkovateľmi ktorých boli samotné národnostné komunity a ich zastupiteľstvá, v súčasnosti je ich už stoosem, a navštevuje ich vyše dvadsaťtisíc žiakov. „Vláda a rôzne štátne, resp. samosprávne orgány spravia všetko preto, aby boli zabezpečené podmienky fungovania týchto škôl, ako aj výchova národnostných pedagógov,“ dodal M. Soltész.
Hlavnou myšlienkou pozdravných slov rektora Univerzity Ferenca Gála Lászlóa Duxa bolo, že záujem o pedagogické odbory a učiteľskú dráhu po kríze spred niekoľkých rokov je oveľa väčší. Zvlášť je potešiteľné, že v prípade ich inštitúcie sa počet záujemcov o štúdium zvýšil viacnásobne.
Na túto myšlienku nadväzoval aj náš parlamentný hovorca Anton Paulik, ktorý uviedol, že vďaka štipendijnému systému pre národnostných pedagógov z iniciatívy parlamentného Výboru pre národnosti pred šiestimi rokmi sa zdá, že po nízkej popularite o pedagogickú dráhu sa tento trend zastavil a na národnostné učiteľské odbory sa hlási viac študentov. „Čo sa týka Slovákov v rámci tohto systému v tomto školskom roku bola podpísaná dohoda s dvadsiatimi dvomi študentmi a z nich je najviac poslucháčov sarvašskej pedagogickej fakulty na odbore predškolská pedagogika. V našich materských školách, predovšetkým v Békešskej župe, je aj v súčasnosti vysoký počet absolventov tejto katedry, bývalej vysokej školy, teda význam tejto inštitúcie je z nášho hľadiska nepopierateľný,“ prízvukoval A. Paulik.
Primátor mesta Sarvaš Pál Hodálik zdôraznil, že aj ich mestské zastupiteľstvo spraví všetko v záujme úspešného fungovania národnostných a cirkevných výchovno-vzdelávacích inštitúcií. „V našom meste sa nachádza zo slovenských dvojjazyčných škôl tá, ktorá má najviac žiakov a ktorú ako prvú prevzala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku do svojej prevádzky,“ dodal primátor, ktorý ako učiteľ chémie a biológie dodnes učí šesť hodín týždenne v inštitúcii, v ktorej v minulosti pracoval ako pedagóg na plný úväzok.
Po prestávke odzneli rôzne odborné prednášky v sekciách jednotlivých národností. V sekcii slovenských pedagógov, moderátorom ktorej bol externý prednášateľ slovenčiny a slovenských reálií sarvašskej fakulty Bence Szeljak, si účastníci pred prednáškami mohli vypočuť dolnozemské slovenské ľudové piesne v podaní externej poslucháčky fakulty odboru pedagóg slovenčiny Zuzany Bartošovej. Interpretka svoj prednes venovala pamiatke svojho bývalého učiteľa spevu a hudby Jána Šutinského.
Prvou prednášajúcou v slovenskej sekcii bola hosťujúca učiteľka sarvašskej slovenskej školy Jana Brhlíková, ktorá sa venovala téme Rozvíjanie slovenskej slovnej zásoby prostredníctvom ľudových piesní. Po stručnom prehľade charakteristík ľudovej slovesnosti vyzdvihla, že ľudové piesne sú dôležitou súčasťou primárneho vzdelávania a možno ich implementovať aj vo vyšších ročníkoch. V škole roku v 2021 založili Spevácky súbor Jelenček, v ktorom okrem rozvíjania slovnej zásoby žiakov pestujú vzťah k tradičným hodnotám Dolnej zeme a zachovávajú dolnozemské, predovšetkým sarvašské ľudové piesne pre ďalšie pokolenia. V repertoári majú 100 piesní, niektoré v spisovnej slovenčine, v dialektoch regiónu Šariš a Abov – odkiaľ hosťujúca učiteľka pochádza – a samozrejme v sarvašskom nárečí. Následne si účastníci mohli pozrieť ukážku, ako prebieha nácvik jednej novej piesne, od rozcvičky hlasiviek, artikulačných cvičení cez vysvetlenie a pochopenie textu piesne až po naštudovanie jej melódie. Speváčky Jelenčeka na harmonike sprevádzal József Iváncsó, s ktorým spolu spestrili aj program úvodného plenárneho zasadnutia.
Slovenský oblastný dom v Békešskej Čabe a jeho využitie v školskej praxi bol názov prednášky predsedu Čabianskej organizácie Slovákov Benceho Püskiho-Likera, ktorý sa počas svojich bakalárskych štúdií na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre zaoberal problematikou výučby lokálnej histórie v základných školách na Slovensku. Svoje poznatky aplikoval aj na naše pomery a vypracoval osnovu vyučovacej hodiny, témou ktorej je ochrana historických pamiatok, ako aj ľudovej kultúry. Cieľ vyučovacej hodiny, ktorá môže prebiehať v skupinovej, individuálnej, alebo frontálnej forme, je komunikačný, vzdelávací a výchovný. Zámerom spoznania čabianskeho oblastného domu je tiež, aby študent vedel aplikovať poznatky o múzeách a zbierkach, resp. o ľudových tradíciách nielen na vyučovacej hodine, ale aj v každodennom živote.
Práca v sekcii slovenčinárov sa skončila prednáškou hosťujúceho učiteľa zo Slovenska v Rumunsku Juraja Cigáňa. Efektívne osvojovanie si slovenských slovies v procese výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka – na túto tému prednášal pedagóg, ktorý spôsobí v kruhu malej slovenskej komunity vo Veľkom Varadíne, čeliacej čoraz väčšej asimilácii. „Slovesá majú rozhodujúcu vetotvornú a komunikačnú funkciu a preto im treba pri výučbe venovať osobitnú pozornosť...Keď je metodika vhodná, počas hry deti intuitívne odhalia systémovosť slovenských slovies v prítomnom čase, čo je aj preto ťažké, lebo sa úplne líši od iných jazykov a má veľmi veľa výnimiek. Podstatné je, aby sa do piatich rokov dieťaťa dôraz nekládol na čoraz väčšiu slovnú zásobu, ale skôr aby si osvojili základné slovesá, aby vedeli vyjadrovať svoje pocity. Keby neskôr stratili kontakt s jazykom, to, čo si v ranom veku v mozgu uchovajú, neskôr pedagóg vie zobudiť, to je tzv. spiaci jazyk, je to už vedecky dokázané,“ odzneli zaujímavé myšlienky prednášateľa. Teóriu si účastníci mohli spojiť aj s praxou v rámci spoločnej jazykovej hry pexeso, ktorú priniesol J. Cigáň. Zároveň si odniesli domov nový poznatok, a síce, že slovo pexeso je česká skratka vytvorená z vety: Pekelně se soustřeď!
(CsL)
Foto: autor
