Začiatkom júla sa v Poľnom Berinčoku opäť rozozvučali slovenské piesne a detský smiech. V dňoch od 6. do 12. júla sa tam konal už 8. ročník Slovenského jazykového, hudobného a národopisného tábora, ktorý pre miestne deti každoročne organizuje Organizácia berínskych Slovákov. A opäť to bol týždeň plný radosti, tvorivosti, učenia a zážitkov.
Hoci leto býva pre školákov časom oddychu, tieto dni boli všelijaké, len nie nudné. Deti vo veku do 12 rokov sa každý deň stretávali v komunitnom dome, kde sa hravou formou učili slovenský jazyk, spievali, tancovali, vyrábali vlastné výtvory a objavovali čaro slovenských tradícií. V tábore vládla rodinná atmosféra – deti, učitelia, dobrovoľníci i starší členovia komunity tvorili jeden tím. A práve to bolo na celom tábore najkrajšie.
Už od prvého dňa boli deti vtiahnuté do sveta slovenského jazyka. Hravé jazykové aktivity, pesničky či základy hry na citaru pod vedením Ildiky Očovskej a Judity Molnárovej Pribojskej, ich prirodzene motivovali k učeniu. Radosť zo spevu a úspechu bola viditeľná – už po pár dňoch spievali slovenské piesne s istotou a nadšením. Nechýbala ani tvorivosť – každý deň priniesol nové zážitky: vyrábali bábiky z látky a kukurice, maľovali keramiku, tvorili vlastné slovníčky či drobné darčeky.
Jedným z vrcholov týždňa bol výlet na sálaš (Kemencés tanya), kde na deti čakalo sedem pecí, tradičný dvor, slnečnicové pole a vôňa trdelníka. Každý si mohol vyskúšať prácu s hlinou, zahrať malé predstavenie na improvizovanom pódiu a vlastnoručne pripraviť sladkú dobrotu. Na záver dňa odovzdali tamojším usmievavé srdiečka – darčeky, ktoré pripravovali deň predtým ako prejav vďaky.
Záverečná sobota patrila prezentácii toho, čo sa deti počas týždňa naučili. Výstava prác, kresieb, drobných výtvorov a prezentácia jazykových cvičení ukázali, že deti naozaj načúvali – srdcom aj dušou. Rodičia i členovia komunity boli dojatí, keď videli, čo všetko ich ratolesti za týždeň dokázali. Spoločné piesne a vystúpenia boli krásnou bodkou za celým táborom.
Za úspechom tohto týždňa však stojí množstvo neviditeľnej práce, lásky a nadšenia. Organizátori, učitelia, pomocníci i samotní členovia slovenskej komunity opäť ukázali, že keď ide o deti a kultúru, nepoznajú prekážky. Tento tábor nebol len o aktivitách – bol o spolupatričnosti, tradíciách, zážitkoch, ktoré ostanú v pamäti ešte dlho. A možno práve tieto chvíle budú jedného dňa dôvodom, prečo sa tieto deti rozhodnú zostať v spojení s kultúrou svojich predkov.
Greguš
Foto: Judita Mertzová