Ráno 23. januára v základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským v Békešskej Čabe nebolo obyčajné. Školské zvonenie nahradil šum kúzelných plášťov a chodby sa zaplnili mladými učňami mágie. Neprišli však len domáci, ale aj žiaci zo spriatelených slovenských škôl zo Sarvaša a Slovenského Komlóša.

Cieľom tohto výnimočného stretnutia, určeného pre žiakov 6. a 7. ročníka, bol „Čarodejnícky turnaj Slovákov“, ktorý slávnostne otvoril poverený riaditeľ hostiteľskej školy Zsolt Lipták. Vo svojom príhovore zdôraznil vážnosť okamihu: „Dnes ste sa nielen zobudili do školy, ale prekročili ste prah každodenného života.“ Aby bola súťaž čarodejníkov a čarodejníc spravodlivá a pod drobnohľadom tých najpovolanejších, bola predstavená „Rada jedenástich“, ktorá počas celého dňa bdela nad osudom súťažiacich. Členovia tejto rady, vážení pedagógovia, prijali pre ten deň svoje magické identity, ktoré dokonale odrážali ich schopnosti. Súťažiacim sa predstavila Digitálna pixelová rezbárka alias Marianna Fábiánová, ktorá tká neviditeľnú sieť binárnych kódov a dokáže jediným kliknutím zahnať zlú kliatbu „modrej obrazovky“. Prírodu a rastliny zastupovala Profesorka herbára alias Ildikó Kissová Szabóová, šepkárka hovoriacich papradí. O čistotu jazyka a ducha sa starala Magisterka Tatranská alias Zuzana Benková, strážkyňa hmiel Vysokých Tatier, ktorá rozumie slovenskému slovu aj šepkajúc a učí čarovným prútikom. Jazykové kúzla ovládal Lingua Slavica Spiritus alias Róbert Galát, krotiteľ zhlukov spoluhlások a veľmajster tajomných apostrofov, schopný meniť realitu jediným prízvukom. Na gramatickú presnosť dohliadala Táravá Gramatikárka alias Edita Vargová, strážkyňa rýmov, ktorá pri nesprávnom skloňovaní premieňa interpunkčné znamienka na žaby. Históriu oživila Chronická cestovateľka v čase alias Csilla Albertiová, ktorá tvrdí, že bola pri uhorskom dobývaní. Fyzickú zdatnosť a rýchlosť mal pod palcom Kapitán Svalovica alias Ákos Tarkó, majster jazdy na metle, pre ktorého sú aj kliky magickým rituálom. Svet geometrie spravovala Geometrix Štetecmajsterka alias Hajnalka Benkőová Andóová, mág pravítok, ktorá kreslí kruhy tak dokonale, že sa v nich otvárajú ďalšie rozmery. Folklórna archivárka alias Natália Lopušná zasa ako vedkyňa zabudnutých legiend vedela, ktorý výšivkový vzor skrýva ochrannú kliatbu. Poriadok na chodbách strážila Vigilias alias Ágnes Horváthová Kocsorová, nočná strážkyňa, ktorej pohľad umlčí aj najhlučnejších duchov. Komunikáciu vo viacerých rečiach zabezpečovala Polyglot Babel Mage alias Katalin Páskujová, ktorá hovorí toľkými jazykmi, že si niekedy musí prekladať sama. Po predstavení rady sa súťažiaci rozbehli dobyť jedenásť mystických miest. Úlohy boli rozmanité: V „Hale skúmaviek“ umiestňovali vnútorné orgány bosorky, vo „Fotosyntetizujúcej džungli“ spoznávali rastliny a v „Jame vrčiacej zmije“ prekonávali prekážky. Kreativitu si otestovali v „Kútiku cechu výrobcov metiel“ pri riešení anagramov a logických hádaniek. Zvláštnou výzvou bola „Tiesňava Euklidovho trojuholníka”, kde sa hrala slepá Jenga. Po celý čas platili prísne pravidlá Čarodejníckej rady: zákaz neviditeľných plášťov v rade, či obmedzená rýchlosť lietajúcich metiel na 5 km/h. Na záver dňa, po zdolaní „Brlohu sedemhlavého draka“, čakala na unavených hrdinov magická hostina vo forme pečenej klobásy a šišiek, po ktorej by si podľa slov riaditeľa „aj tí najstarší trollovia oblizli prsty“.

Celodenné zápolenie vyvrcholilo slávnostným vyhlásením výsledkov. Napätie sa zmenilo na všeobecnú radosť, pretože nikto neobišiel naprázdno – všetci mladí čarodejníci boli za svoju snahu a odvahu odmenení darčekmi. Tento magický deň, plný zážitkov a nových priateľstiev, by sa však nemohol uskutočniť bez finančnej pomoci. Program vznikol a bol realizovaný vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (USŽZ) v rámci projektu č. M0085/HU/2025. Turnaj sa skončil prianím, aby sa kúzlo nestratilo, a sľubom, že tí, čo sa predsa stratili, sa vrátia na jar.

Greguš

Foto: autor