Keď duchovia rozprávok ožijú v amatérskom podaní
„Trochu rozprávka, trochu muzikál o jednej povale medzi nebom a zemou, kde je možné naozaj všetko.“
Kto by povedal, že kultový maďarský muzikál Povala, ktorý už 38 rokov vypredáva budapeštianske divadlo Vígszínház, môže dostať takú autentickú a dojímavú slovenskú podobu na školskom pódiu? Presne to sa podarilo 4. júna dramatickému krúžku Vertigo Junior pri Slovenskej škole v Budapešti.
Pod taktovkou režisérky Ági Jókaiovej sa študenti celý školský rok pripravovali na túto výzvu. Výsledok? Zhustená, no oduševnená verzia muzikálu, ktorá divákov chytila za srdce.
Pôvodná hra má 2 hodiny a 20 minút, kým školská verzia je skrátená do esenciálnych 50 minút, ale bez straty vtipu, napätia a posolstva.
Povala nie je obyčajný muzikál. Je to príbeh o štyroch duchoch zabudnutých rozprávkových postáv – Princovi z Lombardie, Chlapcovi, Lampášovi a Ozembuchovi – ktorí už stáročia hľadajú tú pravú povalu. Tú, kde sa stretnú s Prievozníkom, ktorý ich odvedie na planétu večnej krásy. Lenže Prievozník zatúži na chvíľu byť človekom, premení sa na gangstra Barabáša, a začne sa kolotoč neuveriteľných udalostí. Na povale však nie sú sami. Pomáhajú im Rádius (mladý vynálezca), odvážna Miška, dobrácka Babička (čo varí najlepšie slivkové gule), smiešni detektívi Lupa a Brzda, zákerný Domovník a superpočítač Robinson.
Presne to všetko deti i dospelí v príbehoch milujú: duchov, gangstrov, robota, rozprávkové postavy, vynálezcu, vtipnú babičku a, samozrejme, aj zaľúbencov.
Herecké výkony študentov boli vynikajúce. Vlani sme ich obdivovali v inscenácii Zatvorení v priestore, tentoraz však ukázali, že nielen hrať, ale aj spievať vedia – a ešte ako! Naozaj nadaná a motivovaná partia študentov-umelcov a tvorivý tím, ktorý s režisérkou Ági Jókaiovou pracovali po celý školský rok.
Účinkujúci:
Babi: dr. Viola Thirringová
Rádius: Ladislav Rafael Liška
Miška: Jázmin Anna Tóthová
Barabáš/Prievozník: Filip Nyárhidy
Chlapec: Dóra Szekeresová
Princ Viktória: Csenge Tarová
Lampáš: Zoja Antónia Nagyová
Ozembuch: Csanád Horváth
Detektív: Hanna Juhászová
Brzda: Kincső Kötelesová
Domovník: János Győri
Robinson: Eva Izraileva
A v tvorivom tíme, ktorý s režisérkou Ági Jókaiovou pracoval po celý školský rok boli:
Dramaturgia: Emese Vargová
Choreografia: Tatiana Gippertová Turpinszká
Scénografia: Alexandra Balázsfiová
Hlasový casting: Béla Gippert Turpinszky
Korepetície: Ágota Kosárová Bartalosová
Hlasový pedagóg: Koppány Bene
Zvuk / Svetlo: Márk Lotár Bónis
Asistent: Gerjén Major Vándori
Vedúci pedagóg: Enikő Óváriová
Zvlášť treba spomenúť Violu Thirringovú, jedinú profesionálnu herečku v obsadení, ktorá sa za ten spoločný rok stala deťom akousi „náhradnou“ babičkou nielen na javisku, ale aj mimo neho. Na záver predstavenia všetci všetkým poďakovali – herci tvorcom, tvorcovia hercom, a spoločne vedeniu školy, ako aj bývalým a súčasným vedúcim Slovenského divadla Vertigo, lebo všetci priložili ruku k dielu.
Priznám sa, Povalu som videla už veľakrát. Najprv ako dieťa, potom ako rodič, keď som brávala svoje deti na predstavenie do divadla Vígszínház. Ale nikdy by mi nenapadlo, že by tento kus bol vhodný na študentské amatérske spracovanie. A veru, bola by velikánska chyba, keby sa to nebolo uskutočnilo.
Lebo Povala je kultová, nadčasová, humorná rozprávka, ktorú si obľúbili generácie divákov. A v podaní týchto mladých ľudí dostala nový, svieži, úprimný rozmer. Áno, bolo to skrátené. Áno, bolo to zhustené. Ale práve preto to malo vibrujúcu energiu. Dúfam, že sa toto predstavenie dostane do všetkých slovenských škôl v Maďarsku a možno sa na jeseň objaví aj na „Spolu na javisku“.
Keď na konci predstavenia dozneli posledné tóny, v sále bolo cítiť niečo vzácne. Niečo medzi vďakou, nostalgiou a čistou radosťou.
Lebo Povala nie je len o duchoch a gangstroch. Je o hľadaní dobra v našom svete a každom z nás. O nádeji, že niekde existuje svet spomienok, kde sa raz všetci stretneme. A o tom, že aj na Slovenskej škole v Budapešti môže vzniknúť niečo, čo dojme, rozosmeje a pripomenie, že umenie nemá vek ani hranice.
(ik)
Foto: autorka