Publikácia Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku je jediným národnostným pedagogickým metodickým časopisom v Maďarsku, ako aj slovenským odborným periodikom zameraným na vzdelávanie vychádzajúcim za hranicami Slovenska. Slovenčinár sa s výnimkou rokov 1995 až 2001 od roku 1991 pravidelne prihovára pedagogickej obci. V školskom roku 2025/2026 vyšiel 29. ročník.
Obálka Slovenčinára aj tentoraz pozostáva z rôznych odtieňov modrej. Na titulke vidno niekoľko výrazných symbolov, ktoré spolu vytvárajú tému spojenia umelej inteligencie a prostredia domova. Čip s nápisom AI (umelá inteligencia) naznačuje využitie moderných technológií pri práci s jazykom, vzdelávaní alebo komunikácii. Z neho vedú elektronické línie k rôznym ikonám znázorňujúcim napríklad správy, dokumenty, cloudové úložisko, emaily, grafy a podobne. Ruky po stranách centrálneho symbolu AI môžu symbolizovať spoluprácu človeka a umelej inteligencie. Pod čipom je tradične vyzerajúci prízemný dom, ktorý môže súhrnne symbolizovať kultúru, tradície, alebo domovizeň, či rodinu. Kontrast medzi tradičným domom a moderným AI čipom naznačuje spojenie tradície s modernou technológiou. Titulka pravdepodobne vyjadruje myšlienku, že umelá inteligencia môže pomáhať pri práci so slovenským jazykom a zároveň prepájať moderné technológie s tradičnou kultúrou, domovom a jazykovým dedičstvom. Naznačuje, že väčšina príspevkov od kolegov – učiteľov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska – sa zaoberá postavením školstva a hľadaním jeho miesta v inštitucionálnom systéme týchto krajín. Časopis prináša 27 prác a 4 laudácie. Pozoruhodnosťou najnovšieho čísla je, že 12 príspevkov pochádza od učiteľov z Maďarska, sedem zo Srbska, päť z Rumunska, dva zo Slovenska a jeden z Chorvátska. Témy sú rozdelené do štyroch väčších celkov, a to Jubileá, Problematika školstva, Zo života malých škôl a Materské školy.
Na prvých stranách sa už tradične prihovára čitateľom predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Zdôrazňuje, že Slovenčinár ponúka pohľad na celé vertikum výchovno-vzdelávacieho systému slovenskej národnosti v krajinách na Dolnej zemi. Spomína dôležité míľniky slovenských komunít a výročia školstva v Báčskom Petrovci, Rumunsku a v Maďarsku. Predsedníčka CSSM, vydavateľa časopisu, vyslovuje nádej, že školy si nájdu svoje miesto v inštitucionálnom systéme, lebo sú dejiskom výchovy ďalšej generácie slovenských intelektuálov, vrátane pedagógov pre všetky stupne národnostného školstva.
Edita Pečeňová v rubrike Slovo šéfredaktorky píše, že v súčasnosti, keď svet ovplyvňujú globalizácia, digitalizácia a rýchle spoločenské zmeny, hrozí národnostným komunitám strata ich kultúrneho dedičstva. Preto práca učiteľov nadobúda nový význam, sú zodpovední nielen za vzdelávanie a výchovu, ale aj za ochranu histórie a tradícií svojho spoločenstva. Autorka predstaví obsah najnovšieho čísla, ktoré vzniklo na základe stretnutí učiteľov základných, stredných a materských škôl. V závere upozorňuje na význam malých národnostných škôl, ktorých práca je tiež veľmi cenná.
O Cene Samuela Tešedíka za rok 2025
Po predslovoch nasleduje správa o udelení Ceny Samuela Tešedíka za rok 2025. Osemčlenná porota 23. Augusta 2025 rozhodla o udelení ceny Lýdii Gedeľovskej zo Srbska za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí, Anne Karolíne Dováľovej z Rumunska a Zuzane Drugovej zo Slovenska za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí a Judite Pribojskej Molnárovej z Maďarska za celoživotné dielo, ktorým prispela k rozvoju slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Pamätný list získali Anna Jurášová z Rumunska za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania v komunitách zahraničných Slovákov a Anna Dudášová zo Srbska za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov.
Nárast kvantity sprevádzaný poklesom kvality
Z 27 príspevkov sa pre ich obsiahlosť bližšie zmienime len o tých, ktoré sa priamo týkajú slovenského školstva v Maďarsku, hoci aj ostatné ponúkajú náhľady a nápady, ktoré sú aplikovateľné aj u nás. Pribudlo síce viac príspevkov, no prejavila sa tendencia k vyššej kvantite na úkor kvality a práce ešte stále nie sú ilustrované farebnými fotografiami.
Pod tematickým celkom Jubileá sa Monika Szabová venuje oslavám 75. Výročia budapeštianskej slovenskej školy. O jubileu novomestskej slovenskej školy píše jej riaditeľka Júlia Kucziková a o 75-ročnej sarvašskej školeTerézia Hanzóová.
Od materských škôl po stredné školstvo
V sekcií Problematika školstva Zsolt Lipták hľadá odpovede na inovatívne cesty vo vzdelávaní Slovákov v Békešskej Čabe. Nádej pre trvalú budúcnosť nachádza v aplikovanej dvojjazyčnosti, v kultúrnej mediácii založenej na zážitkoch, komunikačnej roli a v sieti. O význame Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a materskej školy v živote slovenskej komunity v Slovenskom Komlóši píše Marianna Bajczerová Melegová. Dospeje k názoru, že poslaním školy je zachovať jazyk, identitu, kultúru a zvyky. Verí, že ak si na Dolnej zemi zachovala národnosť svoju identitu 300 rokov, ani dnes nebude v záujme toho vynaložená energia a úsilie márne. Anikó Podaniová vo svojom príspevku hľadá miesto sarvašskej školy v lokálnej národnostnej komunite. Okrem výučby jazyka a prehlbovania identity za veľké pozitívum pokladá, že v priestoroch ich inštitúcie sa konajú národnostné podujatia. Vyzdvihuje možnosť žiakov vybudovať si širokú sieť kontaktov, oceňuje prítomnosť hosťujúcich učiteliek a chváli aj to, že výchovno-vzdelávacia inštitúcia je cvičná škola pre univerzity. Monika Kovácsová Gombárová informuje o tvorivých predpoludniach pre budúcich prvákov v Békešskej Čabe, ktoré sa prvýkrát konali v roku 2017. Prínosom týchto dielní sú vysoká miera zápisu, pozitívna spätná väzba rodičov, dobrý vzťah medzi školou a škôlkou, úspešná integrácia prvákov, aktívne a atraktívne programy, profesionálna spolupráca i sebarozvoj a zmena v imidži školy, ktorá sa zameriava na dieťa a inklúziu. Tento blok uzatvára štúdia o prínose slovenského národnostného jazykovo-prípravného ročníka pre slovenskú národnosť v Maďarsku. „V budúcnosti by bolo užitočné ďalej sledovať dlhodobé výsledky absolventov jazykovo-prípravného ročníka v štvorročnom gymnaziálnom štúdiu, aby bolo možné lepšie hodnotiť efektivitu tohto vzdelávacieho modelu a prípadne ho ďalej optimalizovať,” uzatvára svoju stať Júlia Szabová Marloková.
V sekcii Zo života malých škôl vedľa dvoch článkov o inštitúciách v Rumunsku a Srbsku sa záujemca veľa dozvie o fungovaní školy v Jášči. Práca Viktórie Gerstmárovej Ecseriovej a Aleny Koscovej pozostáva z troch častí. V prvej autorky píšu o histórii obce, do ktorej sa v roku 1757 presídlilo 100 katolíckych slovenských rodín. V druhej sa spomína škola a vzdelávanie, v ktorom dôležitú úlohu zohráva jazykový rozvoj, literárna kultúra a dosiahnutie jazykových zručností. V poslednej časti je reč o slovenských programoch a výsledkoch na súťažiach, ktoré spolu so zvykmi predstavujú oblasť zameranú na zachovanie a rozvíjanie národnostného povedomia.
Posledná téma, ktorej sa 212-stranový Slovenčinár venuje, sú materské školy. Alena Iváková v príspevku Uplatňovanie tradícií a zvykov v predprimárnej edukácii (v budapeštianskej slovenskej škole – pozn. A. Rusnáka) opisuje realizáciu troch zvykov, a to stavanie mája, veľkonočné tradície a Deň sv. Martina. „Veríme, že deti, ktoré vyrastajú v prostredí rešpektujúcom tradície, si tieto hodnoty ponesú ďalej – do školy, rodiny i života. […] Takto sa tradície stávajú živým dedičstvom, ktoré spája generácie,” dodáva autorka. Csilla Eperjesiová Cséffaiová sa venuje gastronómii v pedagogickej praxi (v Békešskej Čabe – pozn. A. Rusnáka). Dospeje k názoru, že tieto spoločné programy podporujú jazykovú výchovu, rozvíjajú sociálne zručnosti, pohyb a jemnú motoriku, vnímanie a poznanie, estetickú výchovu, zdravý životný štýl, kognitívne schopnosti, ako aj emocionálny rozvoj identity. O tradíciách v materskej škole v Slovenskom Komlóši píšu aj Agneša Farkašová Šántová a Anikó Imreová Miskeiová. V poslednom príspevku najnovšieho čísla Slovenčinára uvádzajú, že medzi ciele evanjelickej materskej školy patria aj zachovanie jazykových a kultúrnych tradícií, komunitné vzťahy i gastronomické tradície, prostredníctvom ktorých usmerňujú rozvoj detí tak, „aby slovenská komunita v Slovenskom Komlóši naďalej cítila živé tradície a zachovávala svoju kultúrnu rozmanitosť.”
Slovenčinár za školský rok 2025/2026 obsahuje veľa informácií a nápadov, avšak témy neurazia ani neohromia. Pri čítaní niektorých príspevkov som mal pocit „déjà vu“, teda dojem, že toto som už videl. V tomto prípade obálka nezodpovedala obsahu, darmo som sa tešil, že dostanem nový pohľad, informácie, metodiku na zatiaľ nepreskúmaný jav vo výchovno-vzdelávacom procese, na možnosti používania umelej inteligencie v národnostnom školstve. Po konzultácii s novou riaditeľkou Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku Erikou Zemenovou Palečkovou verím, že jubilejný 30. ročník dostane nielen nové „šaty”, ale aj nový dych.
Atila Rusnák
Foto: autor