Organizačné úsilie Slovenskej samosprávy v Čorváši v úzkej spolupráci a s finančnou podporou Slovenskej samosprávy obce Kétšoproň vdýchlo život jedinečnému projektu, ktorý spojil mladé generácie dolnozemských Slovákov.
Levím podielom sa na realizácii tohto podujatia podieľala Alžbeta Hugyiková, ktorej neoceniteľná obetavosť a úsilie vyústili do úspešného projektu na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Získaná finančná podpora pod registračným číslom USŽZ 0015/HU/2026 umožnila čiastočne pokryť celkové náklady a otvoriť brány k nezabudnuteľnému dobrodružstvu. Vďaka precíznej organizácii mohlo osemnásť detí v sprievode ôsmich dospelých od 6. do 10. júla stráviť päť nádherných a obsahovo bohatých dní uprostred majestátnej prírody Nízkych Tatier. Tento čas sa pre všetkých zúčastnených stal príležitosťou nielen na spoznávanie prírodných krás a histórie materskej krajiny, ale predovšetkým priestorom pre prehlbovanie národného povedomia, jazykových kompetencií a utužovanie vzájomných priateľstiev.
Cesta za poznaním sa začala v pondelok v skorých popoludňajších hodinách, kedy bola prvou plánovanou zastávkou historická dominanta južného Slovenska – Fiľakovský hrad. Po pútavej prehliadke so sprievodcom sa deti ponorili do objavovania interaktívnych prvkov expozície, ktoré im priblížili niekdajší život na hrade, pričom s obrovským elánom zdolávali hradné výšiny a kochali sa výhľadom do okolia. Po príchode na miesto ubytovania nasledovala príjemná večerná prechádzka rázovitou podhorskou obcou Bystrá. Utorkové dopoludnie sa už nieslo v znamení tvorivej práce a vzdelávania, kedy boli deti rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina pod odborným a láskavým vedením Moniky Gombárovej Kovácsovej a Eriky Tóthovejodhaľovala tajomstvá a krásy slovenského jazyka; zoznámili sa s misiou vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a vyskúšali si základy cyriliky. Počas celého týždňa sa venovali vzdelávacím témam: doprava, voda, mesto a dedina. Paralelne s tým druhá skupina detí, vedená učiteľkou materskej školy Valériou Sallaiovou Vereskaovou, rozvíjala svoju zručnosť a kreativitu šitím malých plátenných vrecúšok určených na zbieranie táborových pokladov, pričom nechýbalo ani vyfarbovanie záložiek do kníh či maľovanie nazbieraných kamienkov. Popoludnia patrili výletom, na ktoré sa všetci nesmierne tešili, a tak v utorok kroky účastníkov viedli do tajuplného podzemia blízkej Bystrianskej jaskyne, kde obdivovali úchvatnú kvapľovú výzdobu, po čom nasledovala osviežujúca pešia turistika v oblasti Tále, ktorú neprekazila ani blížiaca sa búrka, keďže do bezpečia domova dorazili tesne pred spustením sa výdatného lejaku. Streda priniesla o niečo dlhšiu cestu autobusom, ktorej cieľom bol Muráň, konkrétne Národný park Muránska planina a jeho známa lokalita Syslovisko. Deti tu zažili neopísateľnú radosť z priameho kontaktu s prírodou, keďže desiatky sysľov im s dôverou brali jedlo priamo z rúk, pričom ich mohli aj jemne pohladkať. Hneď na druhej strane cesty ich privítal rozprávkový les Obrovisko, s monumentálnymi drevenými vyrezávanými postavami mýtických bytostí a zvierat, pričom ani tu miestne zvieratá neostali hladné a tešili sa z pozornosti detí. Vrcholom dňa bolo miestne ihrisko s velikánskou hojdačkou a toboganovou dráhou, na ktorej sa spúšťali na nafukovacích kolesách. Vo štvrtok v Banskej Bystrici účastníci výletu vystúpili na ikonickú hodinovú vežu a z vtáčej perspektívy obdivovali krásu historického námestia, pozreli si zblízka centrálnu fontánu, prešli sa uličkami a, samozrejme, dopriali si aj čas na nákup spomienkových darčekov. Záverečný deň bol korunovaný návštevou mesta Hriňová, kde deti pod vedením primátora Stanislava Horníka spoločne zdolali trasu k hučiacemu vodopádu Bystrô. Po zaslúženom obede v podobe cestovných balíčkov a záverečnej sladkej zmrzlinovej bodke sa všetci plní emócií vydali na cestu späť domov.
Týchto päť dní v srdciach mladých Čorvášanov a Kétšoproňčanov zanechalo hlbokú stopu. Medzi deťmi sa vytvorili pevné priateľské putá, ktoré preklenú aj geografickú vzdialenosť ich domovov (veď svet sociálnych sietí nám umožňuje vidieť sa kedykoľvek, kdekoľvek). Počas tohto intenzívneho pobytu mali jedinečnú možnosť spoznať a na vlastnej koži zažiť malý čarovný kúsok Slovenska, jeho kultúry, reči a prírodného bohatstva. Lúčenie sa preto nieslo v duchu neskrývanej vďačnosti, nostalgie a spoločného prísľubu, ktorý zaznel z úst všetkých zúčastnených, že sa o rok opäť radi uvidia na ďalšom pokračovaní tohto úspešného podujatia.
Greguš
Foto: autor