Každý nový školský rok prináša veľa povinností a učenia. Pre gymnazistov však tohtoročný september priniesol aj jedno výnimočné podujatie. Bola ním tradičná Škola v prírode – Poznaj svoje korene na Slovensku, organizovaná Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM).

Tento ročník mal slávnostnú atmosféru, pretože Škola v prírode oslávila 20. výročie. Dejiskom bolo malebné prostredie Nízkych Tatier, konkrétne obec Bystrá a penzión Tále. Cesta za zážitkami sa začala v nedeľu 13. septembra ráno. Študenti z Békešskej Čaby nasadli na vlak a odviezli sa do Budapešti. Cesta ubehla rýchlo a v hlavnom meste boli okolo jedenástej hodiny. Odtiaľ pokračovali spoločným autobusom na Slovensko. V penzióne ich milo privítali a o týždňovom programe informovali predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková a pedagogička Simona Husaniková, poverené vedením Školy v prírode. Večer sa dozvedeli ústredné témy tohto roka, ktorými boli mier, porozumenie, tolerancia, kung-fu a svet dojo. Pred mladými ľuďmi bol týždeň plný cvičenia, prírody, slovenského jazyka a zábavy.

Každý deň mal svoj pevný a premyslený rytmus. Ráno zaznel budíček a o pol hodiny neskôr sa začala ranná rozcvička. Na rozcvičke sa vždy hrali zábavné pohybové hry. Vďaka nim sa študenti rýchlo prebrali a pripravili na nový deň. Dopoludňajšie vyučovanie sa začínalo o 8:30. Žiaci boli rozdelení do troch skupín. Hodiny viedli tri učiteľky: Simona Husaniková, Leonóra – Lienka Súdiová a Lujza Dobošová. U Simony sa všetci venovali slovenskému jazyku prostredníctvom hier a aktivít. Často sa s nimi rozprávala aj o dôležitých životných a psychologických témach. Na hodinách u Lienky sa spievali slovenské pesničky a precvičovala pohybová koordinácia. S Lujzou sa študenti zasa venovali ľudovému tancu a spoznávali tradície z rôznych kútov Slovenska. Popoludnia patrili animátorom. Tí pripravili úlohy a výzvy spojené s témou bojových umení, ktoré žiakov zamestnali až do večerných hodín. Každý jeden deň priniesol aj jedinečný program mimo areálu.

V pondelok 14. septembra sa po úvodných hodinách rozbehli prvé tímové súťaže. V utorok popoludní sa uskutočnil výlet k blízkemu banskému jazeru, kde študenti riešili ďalšie zaujímavé úlohy v teréne. V stredu pokračovali hry a večer si všetci spoločne pozreli film Podfukári. Vo štvrtok vycestovali do Brezna. V meste navštívili tradičnú výrobňu slovenských syrov. Vidieť prácu miestnych majstrov bolo veľmi poučné a zaujímavé. Potom navštívili aj vyhliadkovú vežu s výhľadom na celý kraj. V piatok popoludní absolvovali menšiu túru po náučnom chodníku a okolitých lúkach. Piatok priniesol slávnostné ukončenie tábora.

Pri príležitosti 20. výročia Školy v prírode prišli na Tále aj bývalí účastníci a spoločne si zaspomínali na staré ročníky. Víkend patril veľkolepému kultúrnemu programu. V sobotu 19. septembra si študenti v Brezne prezreli automobilové múzeum plné historických i moderných áut. Popoludní odišli do Martina. Na Národnom cintoríne navštívili hroby významných slovenských osobností a spisovateľov. Vrcholom soboty bol večerný koncert legendárnej slovenskej skupiny Elán. Študenti sa naň pripravovali už v priebehu týždňa a na hodinách hudby spievali ich najväčšie hity. Koncert priniesol skvelú náladu a neopakovateľnú energiu. Do penziónu sa vrátili v neskorých nočných hodinách. V nedeľu 20. septembra ráno nastal smutný okamih – odchod domov. Najlepším obrazom atmosféry sú bezprostredné slová samotných gymnazistov.

Orsolya Szántaiová: „Cítila som sa veľmi dobre a dúfam, že sa mi podarí ísť aj o rok, pretože som sa domov vrátila s bohatými zážitkami. Dni boli veľmi dobre zorganizované: dopoludnia sme sa zúčastňovali interaktívnych hodín. Získané teoretické vedomosti sme popoludní využívali pri rôznych praktických úlohách a hádankách v teréne. Práca v skupinách bola vzrušujúca a všade okolo nás boli hory pokryté ihličnatými lesmi. V bežných situáciách a pri plnení úloh som zistila, že takáto cesta veľmi dobre pomáha rozvíjať jazykové znalosti. Popoludňajšie výzvy rozhýbali nielen naše myslenie, ale rozvíjali aj tímového ducha. Vďaka dokonalej rovnováhe medzi teóriou a praxou učenie vôbec nepôsobilo ťažko. Večery sme trávili spoločnými rozhovormi, hrami a hodnotením denných zážitkov. Na konci týždňa sme boli bohatší o množstvo nových vedomostí a nezabudnuteľných zážitkov. Hoci je dobré byť opäť doma, na tento pestrý týždeň na Slovensku nikdy nezabudnem.“

Tímea Gérusová sa vyjadrila o tábore takto: „Strávili sme nezabudnuteľný týždeň na Slovensku, kde nás animátori čakali s fantastickými programami. Obzvlášť nezabudnuteľné boli hodiny spevu. Keď sme spievali spoločne, sprievodný zvuk klavíra mi doslova prenikol až do srdca. Veľmi sa mi páčilo a bola to skvelá zábava aj keď sme sa naučili hrať na pohároch. Spoločné tancovanie vždy vytvorilo skvelú atmosféru a koncert skupiny Elán sme si tiež veľmi užili. Z tohto týždňa sme sa vrátili domov obohatení o množstvo nádherných zážitkov, nových priateľstiev a spomienok.“

Anna Horváthová vyzdvihla kultúrny význam aj dobré vzťahy medzi študentmi: „Podľa mňa je to veľmi dobrá príležitosť pre študentov žijúcich v Maďarsku, ktorých predkovia boli Slováci alebo majú k jazyku osobný vzťah, aby si slovenčinu precvičili. Jazyk sa totiž dá najlepšie osvojiť v tej krajine, kde sa ním hovorí. Našťastie sme mali veľmi dobrý program, spoločnosť bola skvelá a všetko bolo výborne zorganizované. Považujem za veľmi dobré aj to, že sme išli na koncert. Predstavuje to kultúru z oveľa modernejšieho pohľadu, než keď sa v škole učíme napríklad o slovenskej histórii a literatúre 18. a 19. storočia. Dáva to úplne iný pohľad na tunajší život a kultúru. Veľmi sa mi páčilo, že tento rok bolo zaradených viac túr a nešli sme do prírody len v jeden deň. Boli sme napríklad na menšej lúke a prešli sme náučným chodníkom, čo je výborné, že sme nesedeli len na ubytovni, ale brali nás aj von. Nálada v kolektíve bola naozaj výborná a neprejavili sa žiadne nezhody medzi Budapešťou a Čabou, hoci pred odchodom padli reči o tom, kto je lepší. Myslím si, že bolo mimoriadne dobré, ako sme dokázali spolupracovať.“

Raffael Liska zhodnotil školu v prírode ako končiaci študent: „Škola v prírode na Táľoch je vždy veľká zábava a odnášame si odtiaľ veľa spomienok. Teraz som tam bol druhýkrát a rovnako ako minulý rok sme mohli tráviť veľa času s kamarátmi, čo pomohlo vytvoriť medzi nami ešte lepšie vzťahy. Animátori si tento rok vymysleli tému kung-fu a dojo. Každý deň sme dostávali úlohy a aktivity súvisiace s touto témou, boli fakt super. Pani učiteľka Simona sa s nami rozprávala o dôležitých veciach s psychologickou tematikou. Tanec a spev boli takisto zaujímavé. Naučili sme sa slovenské pesničky a tance s Lienkou a Lujzou. Aby sme sa naladili na koncert kapely Elán, zaspievali sme si ich piesne a urobili sme si svoje vlastné koncerty. Tento výlet na Tále bol môj posledný, pretože tento školský rok maturujem a už nebudem mať možnosť sem prísť, ale veľmi pekne som to takto uzavrel.“

Tohtoročná škola v prírode na Táloch opäť potvrdila svoje dôležité miesto vo výchove a vzdelávaní gymnaziálnej mládeže. Dvadsaťročná tradícia dokazuje, že záujem o slovenský jazyk, kultúru a spoločné zážitky je medzi mladými ľuďmi stále silný a prirodzený. Týždeň v horskom prostredí Nízkych Tatier nebol len o sedení v laviciach. Bol to čas plný pohybu, spevu, tanca, remesiel a nových poznatkov.

Veľmi cenný bol aj priateľský rozmer celého pobytu. Žiaci z dvoch škôl – z Békešskej Čaby aj z Budapešti – vytvorili skvelý tím bez akýchkoľvek rozporov a súťaženia. Pre maturantov bol tento výlet peknou bodkou za štúdiom na gymnáziu. Pre mladších žiakov sa stal veľkou inšpiráciou, aby sa na Tále vrátili aj o rok. Dvadsiaty ročník dopadol na jednotku. Ostáva len zaželať, aby táto škola v prírode spájala mladých ľudí a prinášala im radosť aj v ďalších desaťročiach.

Greguš

Foto: Marcela Somogyiová