Na pôde Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe sa 2. a 3. októbra uskutočnilo slávnostné odovzdávanie prestížnej Ceny Samuela Tešedíka. Podujatie je tradične i dejiskom Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov.

Tento jesenný sviatok slovenskej vzdelanosti a národného povedomia v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku privítal desiatky vzácnych hostí, zástupcov krajanských inštitúcií a pedagógov, ktorí svojou každodennou prácou udržiavajú materinský jazyk a tradície predkov živé aj ďaleko za hranicami materskej krajiny. Podujatie v Békešskej Čabe otvorilo priestor na vyjadrenie hlbokej úcty a vďaky tým, ktorí formujú mladé generácie v prostredí národnostných menšín a neúnavne prekonávajú asimilačné tlaky i moderné výzvy súčasného globalizovaného sveta. Práve v tomto slávnostnom duchu zaznela výnimočná správa pre slovenské spoločenstvo v Maďarsku, keďže Pamätný list Samuela Tešedíka za rok 2026 bol udelený Alžbete Szabovej z Čemeru za jej dlhoročný, všestranný prínos a tvorivosť vo výchovno-vzdelávacej a kultúrnej oblasti.

Slávnostný večer v jedálni čabianskej školy otvorili príhovory popredných predstaviteľov krajanského života, ktorí zdôraznili nenahraditeľnú úlohu učiteľa pri zachovávaní slovenskej identity. Hostí srdečne privítala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá vyjadrila nesmiernu radosť z toho, že táto udalosť sa koná v inštitúcii, ktorú kedysi sama navštevovala ako gymnazistka. Vo svojom príhovore vyzdvihla nadčasový význam učiteľského povolania a pripomenula, že poslanie pedagóga sa nekončí zazvonením školského zvonca: „Práca učiteľa nekončí, keď odíde z katedry, pokračuje v žiakoch, ktorých vychová počas svojho profesionálneho života, a v tých mnohých hodinách, týždňoch, rokoch, ktoré týmto deťom venuje. Všetci, čo tu sedíme, sme nositeľmi toho všetkého, čo sme dostali od svojich pedagógov, čo nás formovalo a vďaka čomu sme sa stali tým, čím sme.“ Zdôraznila tiež, že hoci sa rodiny, spoločnosť, žiaci i technológie rýchlo menia, poslanie pedagóga v procese rastu a dospievania mladého človeka zostáva pevnou a nemennou hodnotou. Na jej slová nadviazal podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastina, ktorý vo svojom prejave pripomenul samotného velikána Samuela Tešedíka a jeho životné krédo: „Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť.“ P. Chrastina vyzdvihol, že práve vzdelanie je najúčinnejším nástrojom proti nezáujmu, nevedomosti a zabúdaniu na vlastné korene. Prítomným pedagógom adresoval úprimné uznanie: „Vaše pôsobenie má význam symbolický aj materiálny. Tí, ktorí prídu po nás, budú toho dôkazom.“ V podobnom duchu sa niesol aj ďalší slávnostný príhovor z radov organizátorov, v ktorom rezonovala hrdosť na silu dolnozemskej súdržnosti. Prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku Pavel Hlásznik zdôraznil, že Slováci na Dolnej zemi pretrvali stáročia – niekde tristo, inde dvestosedemdesiat či dvestodvadsať rokov – práve vďaka tomu, že mali medzi sebou oddaných učiteľov. Pripomenul, že spoločné vystupovanie a obhajovanie záujmov robí komunitu silnejšou: „Som nesmierne rád, že práve táto naša dolnozemská spolupatričnosť a súdržnosť existuje, pretrváva z generácie na generáciu, pretože toto nás robí silnejšími. Naše zomknutie, naše spoločné vystupovanie, spoločné zastupovanie potrieb, požiadaviek a názorov je občas až dráždivé pre určité situácie a určité fóra. My sa napriek tomu neplánujeme vzdávať.“ Súčasťou programu bolo aj pripomenutie si obdivuhodného odkazu Samuela Tešedíka, evanjelického kňaza, osvietenského pedagóga a polyhistora, ktorého život a dielo predstavila Csilla Albertiová, stredoškolská pedagogička z hostiteľskej školy. Pripomenula jeho zásluhy o založenie praktickej poľnohospodársko-priemyselnej školy v Sarvaši v roku 1779, tvorbu priekopníckych učebných osnov a boj proti memorovaniu v prospech zrozumiteľného vysvetľovania v materinskom jazyku. Tešedík spájal výchovu s praktickými potrebami života, zušľachťoval pôdu, vysádzal agáty a moruše a jeho reformné myšlienky obdivovala celá Európa vrátane panovníčky Márie Terézie, cisára Jozefa II. a cárovnej Kataríny II. Prezentáciu uzavrela autorka jeho celoživotným heslom: „Modli sa a pracuj, Boh bude vždy s tebou.“ Tento morálny imperatív slúži ako maják aj pre súčasných ocenených. Na základe rozhodnutia odbornej poroty, ktorá zasadala 5. septembra, boli vyhlásení tohtoroční laureáti. Samotnú Cenu Samuela Tešedíka získali Mariena Korošová a Ján Hemela zo Srbska. Pamätný list Samuela Tešedíka bol udelený Márii Kindleovej a Dorinovi Varsandanovi z Rumunska, Anne Čipkárovej Farkášovej zo Srbska a Alžbete Szabovej z Maďarska.

Udelenie Pamätného listu Samuela Tešedíka Alžbete Szabovej bolo prijaté s mimoriadnym nadšením a vďakou celého slovenského spoločenstva v Maďarsku. V slávnostnej laudácii zazneli podrobnosti o jej plodnom živote a neúnavnej činnosti. Narodila sa 29. februára 1969 v Budapešti, pričom rodinné korene z oboch rodičovských línií ju pevne viažu k slovenskému Čemeru. Už od útleho detstva rástla v lone miestneho folklóru a tancovala vo folklórnom súbore, kde sa formoval jej celoživotný vrúcny vzťah k tradíciám a slovenskému dedičstvu. Od roku 2006 pôsobí nepretržite ako predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri a v tom istom roku založila folklórny spolok Furmička, ktorý sa pod jej vedením stal skutočným pilierom slovenskej kultúry v regióne. O štyri roky neskôr, v roku 2010, založila aj detský kolektív Malá Furmička, aby zabezpečila medzigeneračnú kontinuitu. Alžbeta Szabová je však nielen vedúcou a organizátorkou, ale aj choreografkou, tanečnou pedagogičkou a zanietenou zberateľkou čemerských krojov, piesní, fotografií a spomienok. Medzi jej najvýznamnejšie počiny patrí zriadenie Domu čemerských slovenských tradícií, kde sa minulosť nielen uchováva, ale aj odovzdáva deťom a mládeži v rámci národnostného vzdelávania. Na javisko priniesla autentické zvyky a udalosti prostredníctvom pôsobivých choreografií ako Púť, Žatva, Betlehemské hry, Čemerský bál, Svadba, Krst či Výmena obyvateľstva. Tieto pásma dosiahli vynikajúce ocenenia na celoštátnych i medzinárodných prehliadkach a v roku 2020 sa Furmička ako prvý maďarský folklórny kolektív prebojovala až do živého semifinále televíznej súťaže Zem spieva. Jej aktivita siaha ďaleko za hranice domovskej obce – aktívne pôsobí v Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina, spoluorganizuje každoročnú slávnosť Páračky na Martina a folklórne spolky pod jej vedením úspešne reprezentujú slovenskú kultúru na Slovensku, v Česku, Rumunsku, Srbsku, Poľsku i Nemecku. Za svoju obetavú prácu získala mnohé ocenenia vrátane Pro Cultura Minoritatum Hungariae, Pro Cultura Slovaca, čestného občianstva obce Čemer i Ceny obce Mojmírovce.

Slávnostné podujatie v Békešskej Čabe opäť ukázalo, že slovenská vzdelanosť a kultúra na Dolnej zemi stoja na pevných základoch. Ocenenie Alžbety Szabovej je zaslúženým holdom žene, ktorej životným poslaním sa stala služba vlastnému spoločenstvu a záchrana kultúrneho dedičstva. Ako zaznelo v závere jej laudácie, tradícia nie je len nemou spomienkou na minulosť, ale živým prúdom, ktorý tečie vtedy, keď ho má kto s láskou prijímať, tvoriť a odovzdávať ďalej. Tešedíkov odkaz praktického vzdelávania, obetavosti a viery v lepšiu budúcnosť tak vďaka takýmto osobnostiam nehasne, ale zostáva živou inšpiráciou pre všetky generácie dolnozemských Slovákov.

Greguš

Foto: autor