Modrotlač a horehronský viachlasný spev koncom januára zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktorý je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva krajiny.

Zápis do národného zoznamu je základnou podmienkou na uchádzanie sa o zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Hlavným kritériom pre zápis do zoznamu je, že predkladatelia musia doložiť dostatok dôkazov, že príslušný prvok má korene v domácom spoločenstve. Návrhy prechádzajú hodnotením komisie na základe podmienok stanovených UNESCO pre zápis do svetového zoznamu.

Modrotlač je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Táto technika sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom.

Ľudový horehronský viachlasný spev charakterizujú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. V národnom zozname je v súčasnosti 11 prvkov, z toho sú tri zapísané v UNESCO, ide o fujaru, Terchovskú muziku a v decembri minulého roka sa tam dostali gajdy a gajdošská muzika.

„Nehmotné kultúrne dedičstvo spoluvytvára našu mentalitu, charakter a je výrazom našej tvorivosti a osobitosti. Len na nás záleží, či prežije, či sa udrží alebo či zanikne a tým samých seba o veľa ochudobníme,“ uviedol minister kultúry Marek Maďarič na slávnostnom vyhlásení nových prvkov, ktoré sa dostali do Reprezentatívneho zoznamu.

TASR-csl

Foto: internet