To je názov jednej z prednášok i aktivít, ktorým sa venovali pedagogickí zamestnanci dolnozemských slovenských škôl z Békešskej Čaby, Sarvaša a Slovenského Komlóša v posledných januárových dňoch na Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a internáte v Békešskej Čabe.
Celý kurz sa niesol v duchu názvu Posilnenie národného povedomia a zorganizovali ho Zuzana Drugová za Metodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou a riaditeľkou Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku Máriou Czégéňovou. Uskutočnil sa pod záštitou odboru rozvojovej pomoci a služieb pre zabezpečenie medzinárodnej spolupráce Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Podujatie otvorila riaditeľka hostiteľskej školy Edita Pečeňová. Prítomným zaželala príjemnú pracovnú atmosféru a vyjadrila presvedčenie, že hoci školenie prebieha v čase pracovného voľna zamestnancov, prinesie svoje ovocie a posilní národné povedomie dolnozemských učiteľov a následne aj ich žiakov a predstavila prednášajúcich zo Slovenska. Pedagogickí zamestnanci boli rozdelení do sekcií podľa druhu školy, na ktorej pracujú, od materskej školy po gymnázium. Prednášky boli potom prispôsobené druhu školy.
Jedným z prednášajúcich bol vysokoškolský pedagóg, koordinátor pre pedagogickú prax z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Miroslav Kmeť, ktorý v rokoch 1989 až 1993 pôsobil ako hosťujúci učiteľ na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. V súčasnosti je jediným historikom na Slovensku, ktorý sa venuje historiografii Slovákov v zahraničí. Jeho prednáška bola zameraná na identitu v kontexte dejepisného vyučovania v predmete slovenská vzdelanosť. Zdôraznil, že dnešná výučba má žiakov kvalifikovať pre budúcnosť, čo predpokladá nielen priestorový, ale najmä časový kontext. Na dejepisnom vyučovaní je dôležité učiť myslieť v časovej dimenzii. Žiaci by si mali uvedomiť zodpovednosť, ktorú má každý jedinec voči sebe samému, iným a voči prostrediu. Získané dejepisné vedomosti, zručnosti a hodnoty majú žiakom umožniť orientovať sa v politických, ekonomických, sociálnych a kultúrnych faktoch, s ktorými sa stretávajú a budú sa stretávať vo svojom živote. Dejepisné vyučovanie má významnú úlohu v procese prípravy žiaka k občianstvu, pri formovaní vzťahu k vlasti a národu i k spoločným európskym hodnotám a k tolerancii voči iným etnikám. Jeho všeobecným cieľom je vytvoriť historický horizont žiakovho života a sveta, a tak prispieť k výchove jedinca ako občana demokratickej spoločnosti. Pri vyučovaní dejepisu v Maďarsku v súvislosti s kultúrnou históriou Slovákov a Maďarov by bolo vhodné uplatniť široký záber vzájomných vzťahov s prejavmi v rozličných rovinách: v komunikácii, v jazykových a literárnych dejinách, v historickej kultúre, v dejinách školstva, vedy, v oblasti kulinárskych dejín, zdôrazniť celouhorsky známe osobnosti slovenského pôvodu a ich prínos, podobné vzájomné kultúrne vplyvy a význam dnešného územia Slovenska v rámci uhorského štátu.
Prednáška vysokoškolského pedagóga, docenta na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Júliusa Lomenčíka sa skladala z teoretickej a praktickej časti. V teoretickej rovine sa zameral na komplexnú prípravu učiteľa na školskú prácu s básnickým textom v oblasti literárnej komunikácie, chápania základných otázok bytia, poznania a vnímania literárneho diela. V praktickej časti učitelia uplatňovali na vybraných ukážkach z básnických diel slovenskej poézie 60.–70. rokov konkrétne metodické postupy pri práci s básnickým textom.
Vysokoškolský pedagóg, budúci profesor Katedry manažmentu kultúry a turizmu UKV v Nitre Ladislav Lenovský prednášal o kultúrnom potenciáli slovenských komunít v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku. Kultúrne bohatstvo dolnozemských Slovákov je teda mimoriadne rozmanité a v priestore rozmiestnené nerovnomerne. Na základe súčasnej vedomostnej bázy s cieľom jeho pretrvania a rozvoja je možné navrhovať aktivity, produkty, stratégie, vytvárať kultúrne siete, produkty a následne profitovať ekonomicky, emocionálne, spoločensky, kultúrne, ďalej posilňovať identitu, vzťah k hodnotám i ku komunite.
Vysokoškolský pedagóg z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Jaromír Krško poukázal na didaktické využitie vlastných mien pri prehlbovaní národného povedomia. Dokumentujú totiž vlastný národný jazyk v bežnej komunikácii a odrážajú sociálne väzby medzi členmi spoločenstva. Terénne názvy napríklad často dochovávajú slová, ktoré už nie sú aktívne v slovnej zásobe a dokazujú historickosť jazyka predkov, čím upevňujú pocit národnej identity. Výskum vlastných mien zo strany žiakov a študentov upevňuje pocit lokálpatriotizmu a zároveň prepojenia so slovenským jazykom.
Etnologička a folkloristka z Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí Zuzana Drugová ukázala množstvo materiálu, ktorý pre výchovu mladej generácie vieme nájsť v rôznych častiach tradičnej kultúry Slovákov na Slovensku aj na Dolnej zemi. Poskytla základný návod na orientáciu v tomto materiáli, na spôsob jeho získavania v archívoch aj priamo v teréne. Predstavila možnosti práce s tradičnou kultúrou našich predkov a následné využitie vhodných materiálov v edukačnom procese spôsobom primeraným veku dieťaťa.
Nepochybne veľký úspech mala aj prednáška o tradičnej kultúre a folklorizme ako efektívnych nástrojoch posilnenia národného povedomia. Prednášateľ Martin Urban, odborný asistent na Katedre hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty UMB, pedagóg tanca a hereckého pohybu na Fakulte dramatickej tvorby Akadémie umení v Banskej Bystrici, choreograf, režisér, metodik, pedagóg, umelecký šéf Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, bravúrnym spôsobom spojil slovo s melódiou a pohybom, takže vyvrcholením dvojdňového školenia bol workshop v telocvični školy. Dvojdňový prednáškový maratón skončil prvkami folklórnych tancov pri prekrásnej slovenskej ľudovej hudbe, takže 58 poslucháčov a nakoniec i tanečníkov neľutovalo, že svoj voľný čas venovalo takémuto zošľachteniu svojej duše.
Ján Pitoňák
Foto: Marianna Fabiánová