Pri príležitosti 400. výročia úmrtia osobnosti, ktorá výrazne ovplyvnila nielen územie Žilinskej župy, ale i celého Slovenska a Európy, vyhlásil Žilinský kraj Rok Juraja Turza.
„Rok 2016, kedy bude Slovenská republika aj predsedať Rade Európskej únie, venujeme uhorskému palatínovi a rodákovi z Lietavy, ktorý sa významnou mierou zapísal do histórie našich regiónov. Turzo bol vzdelaný, hovoril po latinsky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky, dorozumel sa i po chorvátsky a v gréčtine dokonca písal básne. Práve on dal začiatkom 17. storočia postaviť skvostnú stavbu s najväčšou renesančnou sálou v strednej Európe - náš Sobášny palác v Bytči, kde vydal všetkých sedem svojich dcér. Rovnako dal vybudovať Kaplnku sv. Michala pri najnavštevovanejšom Oravskom hrade, ktorá je miestom jeho posledného odpočinku, a vďaka svojej charizme, umu a vzdelanosti zastával v Uhorsku tie najvyššie posty,“ priblížil osobnosť Juraja Turza žilinský župan Juraj Blanár. Podľa jeho slov si najvýznamnejšieho príslušníka rodu Turzovcov pripomenú organizácie v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja množstvom podujatí počas celého roka.
Turzove slávnosti
„Najvýraznejšími budú najmä Turzove slávnosti na Oravskom hrade, ktoré otvoria novú turistickú sezónu víkendom na prelome mesiacov apríl a máj. Hlavné nádvorie tradične ožije remeselníckym jarmokom, ľudovými jedlami a umením šermiarov a sokoliarov. Takzvanou čerešničkou na torte však bude otvorenie zrekonštruovaných priestorov Turzovho paláca, ktoré boli pre verejnosť vyše 25 rokov neprístupné,“ informovala riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková. Unikátna výstava hodnotných zbierkových predmetov, doteraz sa nachádzajúcich iba v depozitároch múzea, odhalí vzácne hrobové textílie a mnoho ďalších jedinečných zbierkových predmetov. „V Európe sa nachádza len päť múzeí, ktoré sa podobnými textíliami môžu pochváliť a naši návštevníci ich budú môcť u nás vidieť v zachovanej a zreštaurovanej podobe už od 1. mája,“ dodala Jagnešáková. Ako ďalej doplnil predseda ŽSK, v oravskom regióne si Juraja Turza uctia aj vzdelávacími podujatiami pre deti a mládež a výstavami či prezentáciami, ktoré ponúknu Oravské kultúrne stredisko a Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne.
Národná kultúrna pamiatka postavená na účely svadieb siedmich dcér uhorského palatína taktiež priblíži návštevníkom jeden z najvýznamnejších rodov v strednej Európe od konca 15. storočia do prvej štvrtiny 17. storočia. „Novootvorená expozícia v Sobášnom paláci v Bytči od októbra predstaví rodinnú genealógiu a heraldiku rodiny Turzovcov. Zaujímavosťou budú kvalitné fotografie sídiel, predovšetkým bytčiansko-oravskej vetvy, a historické údaje a fakty z politického života Juraja Turza,“ priblížila riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová. Hudobno-dramatické pásmo o udalostiach spätých s pôsobením tejto renesančnej osobnosti v regióne Horného Považia zorganizuje i Krajské kultúrne stredisko v Žiline pod režisérskou taktovkou Jozefa Abafiho. Žiaci základných a stredných škôl budú môcť zase navštíviť špecifickú výstavu literatúry o Turzovi v priestoroch Krajskej knižnice v Žiline.
Odborný seminár a publikácia
Aj kysucké kultúrne inštitúcie poskytnú prednášky pre študentov zamerané na pôsobenie Juraja Turza v tomto regióne. Kysucká knižnica v Čadci predstaví odborný seminár v rámci Týždňa slovenských knižníc s názvom „Juraj Turzo – významná osobnosť našich dejín“. Publikáciu autorov Danky Majerčíkovej a Petra Juriša „Z archívu Juraja Turza“ uvedie do života Kysucké múzeum v Čadci a Kysucké kultúrne stredisko v Čadci v novembri zorganizuje odbornú konferenciu. Prostredníctvom príspevkov významných hostí tak priblíži širokej verejnosti tohtoročnú osobnosť dejín Žilinského kraja.
Obyvatelia a návštevníci Turca budú môcť počas roka navštíviť napríklad i Turčiansku galériu a Turčiansku knižnicu v Martine. V galérii zaznejú v októbri 2016 počas vedecko-populárnej konferencie myšlienky upozorňujúce na nesmierne veľký a bohatý Turzov vplyv na vývoj umelecko-architektonického smerovania Žilinskej župy a v knižnici sa uskutoční prezentácia, v rámci ktorej sa budú môcť záujemcovia stretnúť a diskutovať s autormi knihy Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi. „Monografia, ktorú sme vydali v spolupráci s Maticou slovenskou a našimi kultúrnymi organizáciami v roku 2012, mapuje život panovníka a je plná príbehov, faktov a zaujímavostí. Bola ocenená i titulom Kniha Oravy 2013 a zároveň druhým miestom v hodnotení Najlepších kníh o Slovensku,“ uviedol J. Blanár. Vyvrcholením v Turci bude kultúrno-vzdelávací program „Palatínovo dedičstvo“, ktorý v Evanjelickom kostole v Necpaloch zorganizuje Turčianske kultúrne stredisko.
Najnavštevovanejší región Žilinskej župy Liptov venuje Rok Juraja Turza predovšetkým vzdelávacím aktivitám, ktorých cieľom je informovať mladšiu i staršiu generáciu o prínose rodu Turzovcov. Liptovské múzeum v Ružomberku pripraví koncom leta pásmo dobových náboženských a svetských skladieb a poézie a na historický odkaz Juraja Turza premietnutý do vzdelávacieho seminára sa zameria v mesiaci november Liptovské kultúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši. Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého otvorí prostredníctvom prednášok priestor pre spoznanie Turza ako šľachtica, bojovníka proti Turkom, ale zároveň diplomata, cisárskeho radcu, palatína a podporovateľa slovenčiny a protestantizmu.
(regionzilina.sk/ef)
Foto: archív, internet
Kto bol Juraj Turzo?
Juraj Turzo sa narodil na Lietavskom hrade v roku 1567. Jeho otec zomrel keď mal sedem rokov. Po štúdiách doma bol v službách rakúskeho arcivojvodu Ernesta, od roku 1585 sídlil v Bytči, len v čase nepokojov býval na Lietavskom alebo Oravskom hrade. Venoval sa správe svojich rodových panstiev Bytča-Hričov, Orava, Lietava a sobášmi získaných majetkových dielov v panstvách Ostriež, Zvolen a Dobrá Niva a hradu Tokaj, ktorý získal za vojenské a politické zásluhy v službách Habsburgovcov.
Juraj Turzo mal osem detí. Z Bytče urobil stredisko humanistickej vzdelanosti. Podporoval umenie, školy a kostoly. Na koncertoch vystupovali hudobníci pozvaní z Viedne. V roku 1610 povolil konanie slovenských bohoslužieb v Krupine. Slovenčina bola veľmi používaná na jeho panstvách v úradnom styku. Keď boli jeho majetky ohrozené, nechal poklady presunúť z bytčianskeho zámku na bezpečný hrad Lietava. Spolu so šperkmi tam uložil aj archív a celú svoju knižnicu. Práve tá si zasluhuje veľkú pozornosť – obsahovala viac ako 800 zväzkov kníh.
Zúčastnil sa na viacerých protitureckých bojoch. Ako 31-ročný sa stal radcom kráľa Rudolfa II. V roku 1602 sa stal hlavným veliteľom preddunajských vojsk a hlavným kapitánom novozámockej pevnosti.
Vrchol Turzovej životnej kariéry znamenala jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Túto hodnosť dostal po smrti Štefana Ilešházyho. Palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou. Jeho plat bol 1000 zlatých ročne. Mal právo vyniesť rozsudok smrti aj nad osobami šľachtického pôvodu. Jeho povinnosťou bolo byť spravodlivým sudcom bez ohľadu na pôvod a postavenie osôb. Všetkými prostriedkami mal ochraňovať bezbranných – tak, ako to bolo zakotvené v prísahe, ktorú skladal pred snemom.
Hoci sa Juraj Turzo ako palatín snažil konať v zmysle inštrukcií a príkazov panovníka, nevyhol sa situáciám, keď ich nie vždy rešpektoval. Stalo sa tak napríklad v prípade uhorskej šľachtičnej Alžbety Bátoriovej. Háklivý prípad grófky, ktorá preukázateľne páchala násilnosti na dievčatách a mladých ženách v sídlach svojich panstiev, sa snažil vyriešiť tak, aby rodiny spríbuznené s Bátoriovou utrpeli v čo najmenšej miere majetkovú a morálnu ujmu. Pretože nazhromaždené výpovede svedkov jasne hovorili o Bátoričkinej vine, očakával panovník, že Turzo grófku postaví pred riadny tabulárny súd. Nestalo sa tak. Pre Turza bola zjavnou prioritou záchrana majetkov pre Bátoričkiných dedičov. Túto dilemu Turzo vyriešil tak, že grófku dal na konci roka 1610 doživotne internovať na Čachtickom hrade.
Turzo bol podporovateľom humanistickej vzdelanosti, v jeho službách pôsobili viacerí humanistickí vzdelanci. Okrem iných jazykov, on a celá jeho rodina ovládali aj slovenčinu. Jeho najbližší spolupracovníci a radcovia boli zväčša zemania slovenského pôvodu. Ako palatín sa pri sporoch v Banskej Bystrici a Krupine postavil za záujmy Slovákov (slovenských mešťanov) a vo svojich vlastnoručných listoch mestám používal vyjadrenia „nostra natio Slavica“ alebo „naša slovenská nácia“. Možno pod jeho vplyvom aj v niektorých snemových uzneseniach po roku 1606 sa používa štátoprávny pojem „natio Slavica“. Je známe, že finančne podporoval nielen slovenských vzdelancov pri vydávaní ich diel, ale i slovenských študentov, ktorí išli študovať do zahraničia.
(osobnosti.sk)