Do galérie významných slovenských osobností vyrastajúcich a pôsobiacich medzi Slovákmi v Maďarsku sa zaraďuje osvietenský vzdelanec a spisovateľ Bohuslav Tablic.
Narodil sa 6. septembra 1769 v Českom Brezove (Novohrad) v rodine učiteľa Martina Tablica, ktorý neskôr učil v Slovákmi osídlených obciach Novohradskej a Peštianskej stolice – Bíre (Bér), Čuváre (Csővár), Ďurke (Galgagyörk). Vzdelanie získal na gymnáziu v Dobšinej, evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene, kde spolu s Jurajom Palkovičom založili spoločnosť Societas slavica. Keď sa Bohuslav vrátil zo zahraničných univerzitných štúdií, zdržiaval sa u rodičov v Čuváre, potom u sestry Zuzany, vydatej za farára Jána Polereckého v Hontianskych Moravciach. Po vysvätení sa roku 1793 stal farárom v Horných Rykynčiciach, v ďalšom roku sa oženil a v roku 1795 bol zvolený za farára v Jači (Acsa), kde pôsobil sedem rokov. Aby osobne dohliadal na tlač svojich diel, odišiel roku 1802 za farára do Skalice, kde spolupracoval s tlačiarom a vydavateľom F. X. Škarniclom na vydaní väčšiny svojich titulov. Písal teologické, historické, hospodárske a právne knihy s ľudovýchovným poslaním. Tvoril aj príležitostné básne gratulačné a rozlúčkové verše. Jeho najvýznamnejším dielom je štvorzväzkové dielo Poezye (Vacov 1806-1812). Bol aj prekladateľom náboženských, filozofických a právnických prác z nemčiny, maďarčiny a latinčiny. Po smrti svojho švagra sa roku 1805 stal farárom v Hontianskych Moravciach, kde žila okrem sestry aj jeho matka. Okrem vedúcej funkcie v Učenej spoločnosti bol od roku 1817 najskôr konseniorom a potom od roku 1829 hontianskym seniorom. Mal bezdetné manželstvo, zomrel 21. januára 1832 v Hontianskych (vtedy Kostolných) Moravciach.
Na Tablicovej fare za predsedu Učenej spoločnosti banského okolia zvolili v uvedenom roku 1810 profesora a správcu evanjelického gymnázia, autora nového školského poriadku Adama Lovicha a za tajomníka Bohuslava Tablica. Záštitu nad založenou spoločnosťou mala Katedra rečí a literatúry slovenskej na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde bol profesorom a správcom práve zvolený predseda spoločnosti. Adam Lovich bol od roku 1810 aj zvolenským seniorom a od roku 1813 aj superintendentom banského okolia (evanjelického dištriktu, ktorý územne siahal až na Dolnú zem). Novozaložená učená spoločnosť začínala s istinou štyritisíc zlatých v šajnách (papierový peniaz, výmenný list). Základným cieľom spoločnosti bol jej budúci národno-buditeľský charakter. Menovite pestovanie česko-slovenskej reči a literatúry, podporovanie slovenského ústavu na vysokých evanjelických školách v Bratislave, založenie novej slovenskej katedry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a na vytvorenie finančného fondu na vydávanie slovenských kníh s cirkevno-náboženským obsahom. V rámci týchto hlavných cieľov sa mal zabezpečovať aj vlastivedný výskum – zbieranie slovenských ľudových piesní, povestí, zvykov, spisovanie umeleckých pamiatok, historicko-geografické spracovanie slovenských miest, hradov, stolíc, popularizácia a propagácia nových metód v poľnohospodárstve, remeslách a priemysle. Výsledky týchto výskumov sa mali uverejňovať v ročenkách s názvom Díla Učené společnosti baňského okolí. Toto záujmové združenie vzniklo na podnet Bohuslava Tablica, ktorý už v roku 1809 rozposlal mnohým národovcom a inštitúciám vytlačené programové Povoláni Slováku a Spolku učeného tovarišstva baňského okolí. Na založení spoločnosti sa v roku 1810 zúčastnili štyria farári a profesor evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici Ján Rojko, ale podľa zápisníc, ktoré dostal od riaditeľa banskoštiavnického lýcea Jána Brezníka, rodáka z Ikladu (1815), autor monografie Veľko-hontianskeho seniorátu (Pešť 1868) Ján Juraj Šmidt, členovia spoločnosti pochádzali nielen z cirkevného územia banského dištriktu, ale i z iných stolíc Uhorska obývaných Slovákmi a tiež aj z Čiech a Moravy.
Okrem farárov a učiteľov boli členmi Učenej spoločnosti banského okolia aj osobnosti z radov mešťanov, župných úradníkov, lekárov... Významné zastúpenie ako členovia spoločnosti mali aj slovenskí farári a učitelia, ktorí pôsobili a žili v Slovákmi osídlených obciach terajšieho Maďarska a Srbska. Z terajšej maďarskej časti Novohradskej župy jej členmi boli napríklad Ján Bilský, farár v Agárde, Ondrej Vengerický, farár v Bodoni (Kétbodony), Imrich Kalmár, farár v Banke (Bánk), Pavel Lovčáni, farár v Horných Peťanoch (Felsőpetény), Ondrej Longauer, farár v Sudiciach (Szügy). Ďalej z Pešti a z Dolnej zeme - farári: Gabriel Machula z Rákoškerestúra, Pavol Jozeffy z Cinkoty, Michal Bosý z Asódu, R. Zvaríni z Irše (Albertirsa), Juraj Furdík (Füredy) z Peterky (Péteri), Ján Molnár, farár a senior z Pešti, Ján Hrdlička z Maglódu, Štefan Leška z Malého Kereša (Kiskőrős), Ján Hajnal z Kečkemétu, Juraj Keblovský z Nadlaku, Michal Milec z Békešskej Čaby, Juraj Sexty zo Slovenského Komlóša, Juraj Kucian z Poľného Berinčoka, veľkokrtíšsky rodák Martin Hamaliar ml. z Padiny (Srbsko), Juraj Ribay z Torže (teraz Savino Selo v Srbsku). Učitelia: Peter Záborský z Čiktarče (teraz Veľká Tarča), Ján Malovecký z Pešti a Pavel Michalko z Pilíša (Pilis). Každý člen platil ročne 50 zlatých v šajnách. Z týchto peňazí išlo na ročný plat slovenského profesora v Banskej Štiavnici 50 zlatých. Prvým plateným profesorom bol Ján Rojko. Zo zachovaných zápisníc ďalej vyplynulo, že ďalšie peniaze sa vydali na vytlačenie Malého katechizmu Dr. Martina Luthera, Rozemanum zemanství žádostivým od Jána Feješa, Prosba v nově narozeného dítěte, Slabikář pro evanjelické školy. Ústav mal aj svoju knižnicu, ktorú podľa Jána Juraja Šmidta štiavnické evanjelické lýceum využívalo aj v roku 1866. Učená spoločnosť banského okolia po smrti (21. 1. 1832 Hontianske Moravce) jej zakladateľa Bohuslava Tablica zanikla.
Ján Jančovic
Foto: autor, internet