S cieľom poskytnúť základné poznatky z oblasti novinárskej profesie, podeliť sa o skúsenosti zo spolupráce a zároveň vytvoriť priestor na posilnenie osobných kontaktov usporiadali spoločnosť SlovakUm a redakcia Ľudových novín v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch stretnutie dopisovateľov.
Podujatia tohto druhu nie sú časté, ba priam absentujú, nakoľko predchádzajúce sa uskutočnilo v roku 2008 v Bratislave. Vtedy sme si povedali, že v záujme zlepšenia obojstrannej výmeny informácií by bolo dobré, keby sa podobné stretnutia konali aspoň každý druhý rok. Okolnosti nášmu zámeru nepriali, ale sme veľmi radi, že teraz, po ôsmich rokoch, sme mohli znovu vysloviť svoju vďaku našim dopisovateľom.
Týždenník Slovákov v Maďarsku o rok vstúpi do šesťdesiateho roku svojej existencie. Za ten čas prešiel mnohými formálnymi aj personálnymi zmenami, ale vychádza neprestajne a za to môžeme ďakovať aj jeho dopisovateľom. Už sú dávno preč roky, keď novinári museli hľadať témy, veď vďaka vytvoreniu samosprávneho systému a aktivizovaniu sa miestnych, regionálnych a celoštátnych slovenských občianskych organizácií je z roka na rok viac podujatí, o ktoré sa naši Slováci zaujímajú. A náš týždenník chce o týchto podujatiach informovať.
Tu vstúpia do „deja“ naši dopisovatelia. Sú to aktivisti, prevažne pedagógovia, ktorým záleží na tom, aby sa široká verejnosť dozvedela, čo sa deje v ich bližšom okolí. Neraz zháňajú informácie, fotografujú a píšu články, pričom na úkor svojho voľného času, za čo sme im naozaj vďační.
Túto vďaku vyslovila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá sa zmienila o plánoch najvyššieho voleného zboru našej Slovače. Ako povedala, v nasledujúcom období budú pokračovať v rozvíjaní školského systému, mapovaní jeho problémov a vytváraní jednotného prístupu. V tomto požiadala prítomných o spoluprácu, lebo – ako povedala – keď vyhotovia pracovný materiál k vypracovaniu koncepcie slovenského školstva v Maďarsku, plánujú iniciovať o ňom spoločenskú diskusiu.
O aktivitách spoločnosti SlovakUm, ktorá je vydavateľom nášho týždenníka, sa zmienil jej konateľ Imrich Fuhl, ktorý s radosťou informoval aj o založení redakčnej rady Ľudových novín. Tento orgán by mal odbornými radami napomáhať činnosť redakcie a skvalitňovanie jej práce.
Takmer 25 účastníkov stretnutia zaujala prednáška bývalej jazykovej redaktorky jediného slovenského týždenníka v Maďarsku, v súčasnosti redaktorky náboženskej, ženskej a literárnej rubriky Vlasty Zsákaiovej Držíkovej. Čerpala totiž z konkrétnych príkladov, nedostatkov, ktoré sa vyskytujú v príspevkoch dopisovateľov, ale aj redaktorov Ľudových novín. Ako sme sa dozvedeli, štylistické a jazykové chyby sa dajú opraviť, ale faktografické už ťažšie. Preto sa obrátila na prítomných, aby pri písaní vlastných mien, ako sú názvy inštitúcií, miest a osád, či mená ľudí a ich funkcií, dbali na presnosť. Zvlášť sa zmienila o tom, že v Ľudových novinách platí úzus: krstné mená, ktoré majú slovenský tvar, sa píšu po slovensky, typické slovenské priezviská tiež. „Výnimkou je, ak dakto požiada, aby sme jeho slovensky znejúce meno uvádzali pôvodným pravopisom. Mená historických osôb by sa síce mali prepisovať, ale v našom špecifickom postavení toto pravidlo neakceptujeme. Priezviská žien, cudziniek aj Sloveniek, ktoré nemajú v základnom tvare príponu -ová, možno v nominatíve ponechať v neprechýlenej podobe, napr. Angela Merkel. Ak však takéto priezviská použijeme v nepriamych pádoch, pre slovenčinu je prirodzené ich skloňovať (rovnako ako sa skloňujú aj cudzie mužské priezviská, napr. s B. Obamom, s Imreom Némethom, Imrichom Fuhlom) a vtedy je potrebné k nim pridať prechyľovaciu príponu -ová, napr. stretnutie s A. Merkelovou. V našom týždenníku sa priezviská žien vždy uvádzali v prechýlenej podobe, teda Fábiánová, Uhrinová, Lišková, v prípade, ak majú tvar prídavného mena, skloňujú sa podľa vzoru pekný: Malá – Malej, Zeleňánska – Zeleňánskej,“ odzneli konkrétne príklady. Zaujímavá bola aj časť o správnych väzbách, pri ktorých si môžeme vypomôcť internetom alebo programom Slex. Často nesprávne používame pojmy súbeh, súťaž či konkurz. Súbeh i konkurz je v podstate súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku tovaru, odmenu, vykonanie dajakej práce. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie a my vypracúvame žiadosti o dotáciu, prípadne podporu, ale nie súbeh. Podobných príkladov bolo veľa, pri niektorých účastníci aktívne vyjadrovali svoj názor.
Šéfredaktorka Ľudových novín, pisateľka týchto riadkov, na seminári hovorila o každodenných problémoch, s ktorými sa stretávajú pri spracúvaní príspevkov. Zvlášť vyzvala prítomných, aby vyjadrili svoju mienku o zmenenom formáte i obsahu (viac fotografií a pomerne menej textu) novín.
Po prednáškach sa vyvinula plodná diskusia, v ktorej dopisovatelia a novinári spoločne rozoberali aktuálne otázky.
Eva Fábiánová
Foto: autorka
NEMZ-KUL-16-0922
