Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť pokladá za dôležité, aby sa rozšírili vzťahy so Slovákmi v Maďarsku.

Vlani sme spoznali spoločnosť žijúcu v Matre, tohto roku sme sa vybrali do Bukových hôr. Zavítali sme do obce Répášska Huta a jej okolia, kde zachovávajú slovenské tradície. Tri dni strávené v tomto prostredí nás o tom presvedčili. Spoznali sme nielen slovenskú kultúru, gastronómiu, slovenské tradície a dejiny, ale aj ľudí, ktorí tam žijú. Cestou sme sa zastavili v obci Sarud. Pamiatkový dom je v pôvodnom stave a zachovali tu cenné predmety obyvateľov. Rybárske múzeum, ktoré je jediným a prvým v celom Maďarsku, sa nám veľmi páčilo. Členovia spolku, ktorí chodia na rybolov, si prišli na svoje.

Po ubytovaní v penzióne Vadász a Borostyán sme navštívili obecný slovenský pamiatkový dom. V dvoch miestnostiach sú uložené predmety, ktoré nám približujú život medzi svetovými vojnami. Celá skupinka sa po prehliadke vybrala aj do blízkej jaskyne Balla, kde nechýbalo spoločné fotografovanie. Po večeri nás privítal starosta Tamás Erdősv obecnom dome, kde nás čakali členovia Slovenského klubu. Po jeho krátkom príhovore sa ujala slova predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Valéria Petőfiová, aby nás oboznámila so súčasným stavom slovenskej komunity v obci a predstavila nám spevokol, ktorý zaspieval kyticu slovenských piesní. Predsedníčka sarvašskej slovenskej národnostnej samosprávy Anna Frankovása v mene Sarvašanov poďakovala za privítanie a pohostenie. Vo svojom príhovore vyzdvihla dôležitosť spolupráce a predstavila Slovač v Sarvaši. Spoločné posedenie sme spestrili spoločnými slovenskými piesňami a veselým rozhovorom.

Nasledujúci deň sme navštívili okúzľujúce mestečko Lillafüred, ležiace pri Hámorskom jazere. Na prechádzke k najvyššiemu vodopádu v Maďarsku na riečke Szinva nás očaril pohľad aj na hotel Palota. Vodopád bol vybudovaný umelo. Jedna skupinka sa vybrala k jaskyni Anna (nazývajú ju aj Petőfiho jaskyňa) a do kvapľovej jaskyne sv. Štefana, ktorá je známa výskytom kvapľov rôznych foriem. Druhá skupinka dala prednosť múzeu Otta Hermanna. Popoludní sa každý člen spolku uvoľnil v jaskynných a liečebných kúpeľoch Miskolctapolca. Viacerí tvrdia, že liečivý účinok kúpeľov spočíva v liečivej klíme, ale aj v teplej krasovej vode.

V deň odchodu do Sarvaša sme sa zastavili v Bükkzsérci a navštívili pivnicu Pelyhe vo vinárskej oblasti Bogács, Cserépfalu, Cserépváralja. Je to oblasť, ktorá je bohatá na rôznorodosť vín.

 Poslednou zastávkou bolo mesto Mezőkövesd, ktoré je známe bohatou tradíciou vyšívania. Medzi klenoty patrí výšivka „matyó“ a v múzeu sme sa presvedčili o tom, že miestni obyvatelia sú právom hrdí na farebné, bohato zdobené dekoratívne umenie svojich predkov. Do našej kombinovanej vstupenky patrili aj návštevy Poľnohospodárskeho múzea a výstava Štefana Takáča, ktoré sme si tiež pozreli a veľmi sa nám páčili. Spoločne strávené tri dni vďaka bohatému programu rýchlo ubehli. Poďakovanie patrí organizátorkám: predsedníčke spolku Vernosť Zlatici Liškovej, podpredsedníčke Margite Kmotriczoveja členke Anike Podaniovej.

V mene Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť sa chceme poďakovať za finančnú podporu Ministerstvu ľudských zdrojov, Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku (CSSM) a sarvašskému regionálnemu stredisku Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku.

Z. L.

Foto: autorka