... a členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena už nastupujú do autobusu medzinárodnej dopravy smerom na Jablonku. Program cesty a celého týždňa sústredenia speváckeho zboru pripravila a zorganizovala jeho predsedníčka Zuzana Hollósyová.

Prvé príjemné prekvapenie bolo, že po prestupe poľských hraníc, na prvej benzínovej pumpe nás čakal malý autobus – zabezpečený vedením obce Nižná –, na ktorý sme prestúpili a odviezli sa späť na hranice Slovenska so zámerom pokračovať do Zuberca.

Druhé nečakané prekvapenie bolo, že „výpomocný” malý autobus sa cestou zastavil v obci Tvrdošín, kde sme si pozreli Drevený gotický kostol Všetkých svätých, ktorý pochádza z prvej polovice 15. storočia a v r. 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a zaradený k pamiatkam svetového významu. Tam sme dostali podrobné informácie o výstavbe a zariadení kostola.

Potom sme pokračovali ďalej do Zuberca, kde sme mali zabezpečené ubytovanie v penzióne Josu, s možnosťou používať spoločenskú miestnosť na nacvičovanie skladieb na najbližšie vystúpenia.

Predpoveď počasia na prvé dva dni bola dobrá, preto sme tieto dni využili na spoznávanie historických pamiatok a prírodných krás tohto kraja.

Hneď po ubytovaní sme vyrazili do blízkeho Múzea oravskej dediny Zuberec - Brestová, kde sme mali možnosť spoznať charakteristické stavby ľudovej architektúry regiónu.

Na druhý deň sme sa vybrali autobusom na Oravskú priehradu, ale v prístave bolo veľa ľudí, preto sme zmenili program. Autobusom sme sa presunuli na Oravské Podhradie, kde časť nášho kolektívu navštívila Oravský hrad, druhá časť – ktorá už v predchádzajúcich rokoch bola na hrade – navštívila rímskokatolícky kostol a Múzeum šľachtických kočiarov a saní, alebo ochutnala špeciality miestnej cukrárne. Autobusom sme sa vrátili na Oravskú priehradu, kde sme sa už dostali na loď, ktorá nás previezla na Slanický ostrov. Z piatich osád, ktoré navždy zmizli pod vodou priehrady v r. 1953, sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V kostole sme si pozreli výstavu Tradičná ľudová plastika a maľba. Zážitky z celého dňa a prostredia expozície nás tak dojali, že – pod taktovkou Márie Šutinskej– v strede kostola sme zaspievali skladbu Gordona Younga: Alleluia, ktorú prekvapení návštevníci výstavy ocenili dlhým potleskom.

Tretí deň bol už chmúrny a daždivý. Hneď po raňajkách sme sa stretli v spoločenskej miestnosti s cieľom nacvičiť skladby. Ranné i popoludňajšie skúšky sa každý deň začali rozcvičkou pod vedením Anky Hatvanyovej. Potom nasledoval nácvik hlasiviek s našou mladou dirigentkou Gabrielou Ballovou. Skladby sme nacvičovali najprv po jednotlivých hlasoch zvlášť a po určitých častiach skladby všetky hlasy spolu. Takto sme sa naučili zaspievať kompletnú skladbu troch pilíšskych piesní s názvom Mlynky, ktorú pre náš zbor upravil Ján Šutinský. Naučili sme sa aj české piesne a zborové skladby, s ktorými sa pripravujeme na Medzinárodný festival speváckych zborov, ktorý bude koncom septembra v Prahe. Každý deň po večeri sme sa stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme voľne debatovali, ochutnávali nami prinesené nápoje, pagáče a chrumky a spievali sme ľudové piesne. Najvýznamnejším programom jedného večera bolo rozkrojenie jablkovej torty „Goralský klobúk”, ktorú na túto príležitosť upiekol náš tenorista Vojtech Csizmadia.

Posledný deň nášho pobytu na Slovensku sa niesol v znamení „vysídlenia”, lebo do desiatej hodiny sme museli opustiť všetky izby, batožinu sme si mohli uložiť do jednej miestnosti koliby. Čas do polnočného odjazdu medzinárodným autobusom sme využili na výlet do hôr. Prechádzali sme peknými lesmi pod Roháčom, sadli sme na sedačkovú lanovku, po ceste sme videli aj cintorín partizánov, ktorí tu padli počas SNP. Na chatu Josu sme sa vrátili našťastie ešte pred veľkým dažďom. Už sa poriadne zotmelo, keď po nás prišiel malý autobus, ktorý nás odviezol na poľské hranice, kde okolo polnoci sme nastúpili na autobus, ktorý nás zaviezol do Budapešti.

Boli to tvrdé dni sústredenia zboru Ozvena, ale plné nezabudnuteľných zážitkov.

„Na Orave dobre, na Orave zdravo…”

Ružena Czifrová

Foto: Anna Hatvanyová