Pred 170 rokmi zomrel prvý slovenský prekladateľ Shakespeara Michal Bosý

Región Malohont je rodiskom mnohých slovenských osobností, ktoré okrem územia dnešného Slovenska pôsobili medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Takým je aj básnik, prekladateľ, gymnaziálny profesor a farár Michal Bosý, ktorý sa narodil 29. 1. 1780 v Hnúšti. Jeho otec Michal, rodák zo Slavošoviec (1751-1791) bol tiež farárom a básnikom a venoval sa aj maliarstvu. Michal Bosý ml. získal základné vzdelanie v rodisku, ďalšie v Ožďanoch a na lýceu v rokoch 1793-98 v Šoprone. Tradične ako syn evanjelického farára študoval dva roky (1799-1801) filológiu a teológiu na univerzite v Jene. Medzi tým (1798-1799) bol učiteľom v Ožďanoch. Farársku dráhu začal roku 1801 ako kaplán v Pondelku (teraz Hrnčiarska Ves), stadiaľ odišiel za riadneho farára do Tisovca. Roku 1808 dolnozemskou cestou sa najskôr dostal za farára v Asóde, kde pôsobil do roku 1815. Na tejto dolnozemskej ceste pokračoval do strediska békešských Slovákov – Békešskej Čaby, kde po smrti farára Michala Mileca bol farárom ďalšie tri roky (1815-1818). Tu sa oddal výstrednému spôsobu života a tak bol zbavený kňazského rúcha. Keďže bol mimoriadne nadaný, bystrý a vynikal širokými encyklopedickými a filologickými vedomosťami, prešiel roku 1818 za mimoriadneho profesora na seniorátne gymnázium do Poľného Berinčoka.

Počas pôsobenia na Dolnej zemi sa priatelil so Samuelom Tešedíkom, ktorý bol v Sarvaši farárom, agrárnym reformátorom a zakladateľom prvého polytechnického inštitútu v strednej Európe. Na počesť jeho druhej manželky napísal básnickú skladbu, v ktorej ju charakterizoval okrem iného ako pracovitú ženu, ušľachtilého a jemného charakteru. Tu sa počas dvojročného pobytu umravnil, prestal piť a znovu sa vrátil ku kňazskému povolaniu. Z Poľného Berinčoku odišiel v januári 1821 do Banátu, za farára do Slovenského Aradáča, kde pobudol do mája roku 1822, skadiaľ sa pre neho zdravotne nevyhovujúce dolnozemské prostredie vrátil na Slovensko, do Novohradu. V Poltári si kúpil pôdu a dom, pokúsil sa hospodáriť, ale vydržal tam len rok. Potom žil v Tisovci. Od roku 1826 bol farárom vo Vyšnej Pokoradzi, odkiaľ odišiel roku 1838 za farára do Rimavského Brezova, kde počas svojho pôsobenia mal menšiu nepríjemnosť s Malohontským seniorátom. Ten ho odsúdil na peňažnú pokutu a keď ju nezaplatil, zhabali mu súkromnú knižnicu. V čase, keď ju mali predávať, od rozčúlenia a žiaľu dostal porážku.

V učiteľskom povolaní sa Michal Bosý orientoval aj na botaniku a mineralógiu. V oblasti literatúry je autorom latinských, českých, slovenských a maďarských časomerných, slabičných a prízvučných básní. V prvom ročníku Hurbanovej Nitry (1842) sú uverejnené jeho dve básne pod pseudonymom Bohuslav Križák. Prvá báseň Sláwie w Rakausjch je úryvkom z jeho rovnomenného komicko-heroického eposu. Druhá báseň má názov Wčelka Sicjlska. Protimaďarské zameranie má jeho časomerný epos Orech vlaský, pre ktorý nemohla vyjsť Nitra 1843. Už od začiatku štúdia v Jene sa prejavil ako významný prekladateľ. Je prvým Slovákom, ktorý prekladal aj Williama Shakespeara, niekoľko prekladov divadelných hier do slovenčiny zostalo v rukopise, ktoré sa stratili. Podľa Jána Vilikovského prvý preklad hry Hamlet bol Bosého priekopníckym činom, a to nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Úryvky z niektorých preložených hier vyšli v časopisoch a almanachoch. Knižne vyšli len jeho české príležitostné básne a tlačou v brožúrach jeho náboženská spisba. Michal Bosý s manželkou Zuzanou Zimmermannovou mal osem detí. Zomrel 29. 2. 1847 v Rimavskom Brezove.

Ján Jančovic

Foto: autor, internet