Účastníci tohtoročnej konferencie vedúcich slovenských oblastných domov Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v priestoroch Múzea ľudovej architektúry v prírode v Níreďháze-Sóstó sa dozvedeli veľa zaujímavých detailov zo života Slovákov hostiteľského regiónu.

Dokonca si mohli pozrieť aj to, ako žili kedysi Tirpáci na tzv. skupinových sálašoch, ktorých v roku 1943 bolo ešte dokopy sedemdesiatpäť.

Ako uviedla znalkyňa tematiky, etnografka Zsuzsa Bodnárová, podobne ako v iných dolnozemských slovenských mestách, aj v Níreďháze žili gazdovia dvojdomým spôsobom života, to znamená, že mali svoj dom v meste, ale aj na sálaši. Zvláštnosťou tohto kraja sú však práve skupinové sálaše, kde žilo 4-5, ale občas aj 15 príbuzenských rodín v domoch okolo studne, ktorá bola centrom takýchto zoskupení. V miestnom múzeu sa nachádza dom s príslušnými hospodárskymi budovami, pričom všetky objekty boli sem premiestnené, alebo sú kópiami stavieb z týchto sálašov.

Samotný obytný dom napríklad pochádza z tzv. Cigánskych skupinových sálašov, ktoré v súčasnosti patria k Veľkému Čerkesu. Ako uviedla Zs. Bodnárová, staviteľstvo a obytná kultúra Tirpákov sa výrazne nelíšili od ich okolia, čo však môžeme pokladať za etnicky charakteristické, je to, že dom je natretý zvonka farbeným, červeným vápnom. V interiéri zase jednoznačne vysvitne, že obyvateľmi domu boli evanjelici, pretože pod hlavným trámom nevidieť obraz svätcov, ako to býva u katolíkov, ale je tam umiestnené zrkadlo.

CsL

Foto: autor