Už dávnejšie som vedel, že tárnockí a pilíšski Slováci mali aj v minulosti kontakty a že sa tu vyskytuje priezvisko Posmik rovnako, ako v mojej rodnej dedine, v Santove.

Z pamätných stĺpov na pamiatku padlých vojakov v dvoch svetových vojnách počas návštevy Tárnoku mi vysvitlo, že je takýchto priezvisk aj viac (Bilik, Hrnčár, Štribik, resp. Štrbik). Mladý znalec minulosti Tárnoku Ondrej Ábel počas nášho stretnutia na jednom kultúrnom podujatí tárnockých Slovákov mi vysvetlil, že v prvej polovici 18. storočia po morovej epidémii do obce prichádzali Slováci nielen zo severných stolíc Uhorska, ale aj z pilíšskych slovenských dedín, v ktorých vtedy už žili niekoľko desaťročí, dokonca niektoré z týchto obcí už boli preľudnené.

Podľa výskumov Ondreja Ábela najviac ich bolo z Pilíšskej Čaby, ale podľa priezvisk sme sa zhodli, že aj zo Santova, pravdepodobne aj z Čívu a keď som mu spomenul viacnárodnostnú osadu Čobánka, pohotovo zareagoval: odtiaľ pochádzajú Melicherovci. Mladý lokálpatriot na jar tohto roku na základe návrhu miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy za svoju všestrannú činnosť bol vyznamenaný ocenením Obecnej samosprávy Za Tárnok.

Ondrej v súčasnosti pracuje o. i. na zostavení chotárnych názvov svojej obce a ako mi porozprával, chce to napísať v akomsi vedecko-populárnom štýle, teda aby všetko bolo vedecky podložené – v tejto časti mu bude pomáhať miestna etnografka Andrea Muškovičová –, ale aby publikácia bola spestrená príbehmi z minulosti, ktoré pozbieral od starších Slovákov a aj s fotografickou prílohou. O Tárnoku je dôležité vedieť, že sa stal veľkoobcou do 9000 obyvateľmi, z ktorých sa hŕstka Slovákov (145 osôb) hlási ku svojim koreňom. Avšak táto malá komunita je o to aktívnejšia, má svoje pravidelné kultúrne aktivity, publikácie, slovenský klub, spevácky zbor, tanečnú skupinu a známa je aj bohatá tradícia početných tárnockých dychových kapiel.

Pred vyše desiatimi rokmi dali do poriadku aj starý slovenský cintorín a odvtedy sa oň starajú.

CsL

Foto: autor, internet