V národnostných médiách sa športu venujeme len ojedinele, ba dokonca môžem povedať, takmer výnimočne, hoci všetci máme radi nejakú športovú disciplínu. Futbal hádam najradšej.
O futbalových zápasoch našich národnostných mužstiev i družstiev píšeme vyslovene radi. Nebyť toho, že som v raných rokoch svojho života závodne plávala a už mi minulo 25, asi by som sa nebola pozastavila nad informáciou, že po mnohokrát karhaných, ohováraných, „ofújovaných“, ba z organizačného a realizačného hľadiska priam kontroverzných MS FINA v plávaní 2017 sa budú v Budapešti konať aj MS v plávaní seniorov, pardon, masters. O koľko elegantnejší názov pre „starcov a starenky“ nad 25 rokov, ale hoci aj do sto, povedala som si a zauvažovala som, či by som dnes ešte zvládla daktorú zo svojich niekdajších disciplín a nenaglgala sa hneď po štarte.
Nad tým som neuvažovala, že nielen štart treba zvládnuť, ale – povedzme – doplávať až do konca bazénu v čase, ktorý sa hodnotí. V ostatnom čase „trénujem“ len v 7,5 metrovom bazéne, väčšinou len vodorovne ležím na vode a ukazujem svojim 3-ročným vnukom, ako sa to má. Vody vytlačím viac ako za oných čias a asi ani kondične nie som pripravená podávať hocijaký merateľný výkon. A vôbec, patrí sa to v mojom veku? Priznajme si, pripadalo mi to trochu ako vtip, keď sa ma môj niekdajší „spoluplavec“, v súčasnosti telocvikár a riaditeľ základnej školy sotva pred dôchodkom Peter Zákopčan opýtal, prečo neštartujem na MS masters, keď mi ich organizujú priam pod nosom, tu, v Budapešti. Určite nie som jediná, kto prepásol túto jedinečnú príležitosť, veď na svete registrujú 60 000 seniorských plavcov. Mňa ani neregistrujú. Za ostatných tridsať rokov sa, čo sa počtu účastníkov týka, tieto preteky stali najväčšou súťažou organizovanou Medzinárodnou plaveckou federáciou FINA. Bežne štartuje na MS masters viac ako 10 000 plavcov. Zatúžila som zúčastniť sa na šampionáte sveta. Pravda, inak, s fotoaparátom v rukách, ale môžem prežiť vzrušenie tohto fantastického zápolenia.
Môžem vám povedať, vskutku to stálo zato! Klobúk dolu! „17. MS masters boli najlepšími masters majstrovstvami sveta všetkých čias,“ povedal Mohamed Diop, ktorý naozaj vedel, čo hovorí, veď bol nielen členom dozornej rady masters výboru FINA Bureau, ale aj štartoval v piatich plaveckých disciplínach. Okrem neho súťažilo viac ako 12 tisíc športovcov. Medzi nimi 115 zo Slovenskej republiky. Dvom Slovákom hrali hymnu, keď stáli na najvyššom stupni víťazov. Zuzana Mimovičová v kategórii 25-29-ročných dokonca nielen získala dve najzlatšie „placky“, ale súčasne vytvorila nový rekord šampionátu na 100 m prsia. Marek Botík, patriaci medzi najmladších masters, vybojoval zlatú medailu na 50 m prsia. Najstarším pretekárom majstrovstiev bol 96-ročný Béla Bánki Horváth, ktorý plával dvestovku znak. Novinárom povedal: „Dovtedy budem plávať, dokiaľ budem žiť, lebo kým plávam, dovtedy žijem.“ Tesne pred Vianocami oslávi 97. narodeniny.
Môj kamarát Peter štartoval a zaplával svoj osobný rekord. Vo vekovej kategórii 60-64-ročných bojoval s deväťdesiatkou súperov. Umiestnil sa v prvej štyridsiatke. Ako mi povedala profesorka telocviku a estetiky na dôchodku z Nitry Magdaléna Griesbachová, plávala 50 m motýlika v kategórii 70+: „Prvá najťažšia úloha bola vyliezť na štartovací blok, ďalšia, nestratiť rovnováhu a nespadnúť predčasne do vody a nakoniec doplávať. Svoj cieľ som splnila. Svoje prvé majstrovstvá sveta mám za sebou.“
Mne sa neustále zahmlieval priezor na fotoaparáte. Neviem prečo, veď sme boli pri vonkajšom bazéne. Bolo sparno...
Erika Trenková
Foto: autorka
