Košice so svojimi vyše 240 tisíc obyvateľmi sú druhým najväčším mestom Slovenskej republiky, a sú aj metropolou východného Slovenska.
Je to prekrásne, impozantné mesto. Žije v ňom 74% Slovákov, 3% Maďarov a ešte v menšom počte aj iné národnosti.
Nesmierne ma prekvapilo, keď som sa pred rokmi dozvedel, že v tomto meste busta významného slovenského vlastenca Jána Straku, ktorá tu bola odhalená v roku 1993, v roku 2004 zo svojho miesta zmizla! Vtedy som sa písomne obrátil na riaditeľa Domu Matice slovenskej Michala Matečku. Dozvedel som sa, že veru je to pravda, ale robia všetko možné, aby tá busta bola čo najskôr obnovená. Tak sa aj stalo. V roku 2016 som dostal pozvánku na slávnostné odhalenie novej busty Jána Straku, ktoré sa dôstojne udialo 29. septembra. Som vďačný riaditeľovi DMS, že som spolu s nimi mohol byť prítomný pri tejto vzácnej a významnej udalosti. Je veľmi dôležité, aby sme naše významné osobnosti aj takto, v podobe sôch, búst a pamätných tabúľ širokému obecenstvu zviditeľňovali, aby sme aj takýmto spôsobom posilňovali ich hrdosť a národné povedomie.
Rok 2017 národnokultúrne a literárne inštitúcie Slovenska vyhlásili za Rok Jozefa Miloslava Hurbana. V tomto roku si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. A skutočne nesie sa v znamení osláv tohto okrúhleho výročia. (J. M. Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove). Ako veľmi výrazná osobnosť slovenského národa i samotnej Matice slovenskej, svojím svedectvom života zasiahol všetky oblasti spoločenského, politického i kultúrneho života slovenského národa. Bol významný literát – básnik, prozaik, dramatik, literárny historik, redaktor, vydavateľ a jeden z rozhodujúcich účastníkov uzákonenia našej spisovnej reči, a revolucionár. V tomto duchu bol vydaný aj Národný kalendár 2017 s fotografiou J. M. Hurbana na titulnej strane, ktorý mi daroval pán Matečka, keď som bol u nich. O tom všetkom sa píše aj v našich Ľudových novinách (č. 42./27. okt. 2016). To bolo vlani, a vtedy som sa ešte nenazdal, aké skvelé pokračovanie to bude mať v roku 2017!
Dostal som prekrásnu pozvánku na odhalenie busty a pamätnej tabule ďalšej významnej slovenskej osobnosti, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi Slovenskej národnej rady dňa 22. septembra v Košiciach.
Cesta z Budapešti priamo do Košíc a späť vlakom je jednoduchá, prišiel som načas k pánovi Matečkovi. Po peknom privítaní a krátkom rozhovore sme sa vydali spolu s matičiarmi na miesto činu: k Starej radnici. Podujatie sa konalo pod patronátom primátora mesta Košice Richarda Rašiho. Pripravila ho Matica slovenská v spolupráci s mestom Košice. Súčasťou podujatia bolo i národno-kultúrne pásmo s názvom Hurbanovci na Above 1848! Keď sme prišli k Starej radnici, pred bustou a pamätnou tabuľou už boli slávnostne odetí, vlajkami a hudobnými nástrojmi vybavení mladí matičiari, do ľudového kroja odeté spevokoly, matiční i mestskí funkcionári aj ešte mnohí občania. Zazneli fanfáry a nasledovalo slávnostné odhalenie. Bustu odhalili predstavitelia Matice Slovenskej a košický viceprimátor Martin Petruško. Spevácky súbor Matice slovenskej spolu s početným davom zaspieval slovenskú hymnu a nasledovali slávnostné príhovory.
Podpredseda Matice slovenskej Jozef Gašper pripomenul prínos J. M. Hurbana pre slovenskú históriu a štátnosť: „Všetky spolky, ktoré založil a spolky, ktoré Jozef Miloslav Hurban inicioval vrátane Slovenskej národnej rady, dnes existujú. Musíme ísť v jeho šľapajach a som veľmi rád, že sa dali dokopy matičné osobnosti s magistrátom mesta a spoločnými silami sme odhalili pamätnú tabuľu a túto bustu.“ Ďalej zdôraznil: „Inštitucionálne dedičstvo Jozefa Miloslava Hurbana je obrovské. Veď Národná rada Slovenskej republiky je jeho dielo, rôzne časopisy ako napríklad Slovenské pohľady, Cirkevné listy svojím spôsobom aj začiatok tohto politického života je to, čo v podstate stvoril s národovcami, štúrovcami 19. storočia. V neposlednom rade môžu byť všetci členovia Matice slovenskej hrdí, že bol aj pri založení našej najstaršej národnej, kultúrnej ustanovizne,“ povedal podpredseda Matice slovenskej Marián Gešper. Podľa jeho ďalších slov, odkaz J. M. Hurbana je národný, ale aj humanistický. „To znamená, že to, čo je národné, neodporuje humanistickým človečenským princípom. Bol súčasne národovec aj silne kresťansky, cirkevne založený človek. Myslím si, že je to aktuálne aj v súčasnom, veľmi búrlivom období, keď sa prehodnocujú rôzne hodnoty, keď sa zamýšľame, kam má kráčať Európa. Myslím si, že on by nám jednoznačne odpovedal, že Európa musí mať národné, demokratické a kresťanské základy,“ zdôraznil Gešper.
Viceprimátor Košíc Martin Petruško vo svojom prejave medzi inými povedal: „Určite niet pochýb, že táto osobnosť je významnou pre Slovensko a Slovákov. Chcem sa všetkým, ktorí sa pričinili o to, že tu dnes stojíme a že sme odhalili túto bustu, veľmi pekne poďakovať.“
Po príhovoroch sme všetci prešli do divadelnej siene, kde nasledoval veľmi bohatý a očarujúci program ľudových speváckych zborov východoslovenských dedín z okolia Košíc. Bolo to pestré už aj tým, že každý zbor vystupoval v kroji svojej dediny, spieval svojím nárečím. Spievali pesničky aj melodické, ľubozvučné, ale aj veselé, ba až huncútske, a mohli sme vidieť spevákov, ktorí sa celou dušou dokázali tak vžiť do spievaného, že ich náladu sa dalo čítať z ich tvárí. Som Pilíšan, poznám to, aj u nás sa kedysi takto spievalo na dva, na tri hlasy. Je to bohatá, zvláštna a naša kultúra, ktorá zohrieva srdce, a na ktorú môžeme byť hrdí. Bol na ňu hrdý aj Jozef Miloslav Hurban. Za jej záchranu a zveľadenie obetoval celý svoj život. Tú peknú bustu s pamätnou tabuľou, ako aj vďačné a uznanlivé slová vyslovené na jeho adresu jeho krajanmi si zaslúžil. Jozef Miloslav Hurban žije, a bude žiť aj v budúcnosti v srdci, duši a pamäti nášho slovenského národa.
Gregor Papuček
Foto: Dom Matice slovenskej Košice