Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.
Pred 60 rokmi
Väčšiu pozornosť oprávneným požiadavkám našich Slovákov!
Pavel Samuel: – Národnostné utláčanie pred oslobodením, stále ponižovanie a odstrkovanie urobilo z našich Slovákov ľudí ľahostajných k svojim národným veciam, ba boli zjavy, že začali sa za svoj slovenský pôvod hanbiť, zapierali ho. (...) Kompetentné orgány by mali venovať väčšiu pozornosť oprávneným požiadavkám Slovákov v Maďarsku a čím skorej uviesť pravidelné slovenské vysielanie v budapeštianskom rozhlase. / Redakcia: – Strana a vláda už minulý rok sa zaoberala otázkami zlepšenia politickej a kultúrnej práce národností v Maďarsku a zrodilo sa i cenné uznesenie, ktoré pre októbrové udalosti 1956 nebolo uskutočnené. (6/1957)
Pred 45 rokmi
Tardošan Ignác Nagy pripravuje národopisnú výstavu
Ignác Nagy sa pred 15 rokmi vrátil do svojej rodnej dediny Tardoš (Tardosbánya) ako učiteľ slovenčiny. Popri školskej práci oduševnene zbiera pamiatky obce a píše jej monografiu. Bohatý materiál, v ktorom nejeden predmet má muzeálnu hodnotu, teraz triedi. Svoju zbierku predmetov ľudového umenia a dávnych slovenských sedliackych domácnosti sprístupní i obyvateľom obce. (45/1972)
Pred 20 rokmi
Šľachetná iniciatíva, prekvapujúco vydarené videofilmy v Číve
Vedúci slovenskej národnostnej redakcie Maďarskej televízie Ján Fuzik: – V tvorivých dielňach miestnych televízií našich Slovákmi obývaných osád sa rodia ozajstné hodnoty. Je potešiteľné, že naši oduševnení ľudia majú čo povedať aj v tomto žánri, a že aj pomocou najmodernejších masovokomunikačných prostriedkov chcú slúžiť tomu, aby sa naša národnosť udržala. (45/1997)
Pred 15 rokmi
Kriticky o súčasnom stave niektorých slovenských inštitúcií
Ján Chlebnický: – Istá vrstva väčšinového maďarského spoločenstva neznáša ani vymenovanie negatívnych faktov, ani oprávnenú kritiku. Možno aj preto, že je presvedčená o tom, že maďarská národnostná politika je ozaj taká dobrá, ako ju predstavujú napr. masmédiá alebo niektorí politici. Ale možno aj preto, že občas aj niektorí predstavitelia menšín sú spokojní s tým, čo dostávajú od štátu, a tak sa i vyjadrujú. Pritom keď sa maďarská menšina žijúca za hranicami vyjadruje omnoho ostrejšie, kritickejšie, hovoria, že to je na mieste, ba dokonca, že by mohla byť ešte výbojnejšia. (45/2002)
Pred 10 rokmi
„Čí chlieb ješ...“ – Slováci v Maďarsku viac jedia, ako čítajú
Karol Wlachovský: – Slováci v Maďarsku istotne viac jedia, ako čítajú. Dokladom môžu byť náhodne excerpované titulky z jediného slovenského týždenníka v Maďarsku: festival klobásový, perkeltový, šiškový, haluškový, plackový... Rázovitých slovenských jedál je dosť, ujde sa na každý deň v roku, ale knižka tunajšieho slovenského autora sotva jedna na výročný sviatok. Pestovanie etnografických a gastronomických tradícií zachováva nádej iba na zvyšovanie hmotnosti. A vyššia hmotnosť zasa ťahá k zemi. Skôr k pominuteľnosti ako k nesmrteľnosti. (45/2007)
