Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 60 rokmi

Čaban chce za svoj pomarančovník juhoamerický liek

Chorľavému obyvateľovi Békešskej Čaby Ľudovítovi Kelemenovi už ťažko padne starať sa o svoj tri a pol metra vysoký pomarančovník, preto sa rozhodol, že ho predá alebo za peniaze, alebo za juhoamerický liek, ktorý potrebuje pri liečení svojho záduchu. Rád by bol, keby sa tento pekný strom, ktorý on chránil dve desaťročia, dostal do niektorej botanickej záhrady. (8/1957)

Pred 45 rokmi

V Malom Kereši sa začalo učiť slovenčinu 161 žiakov

V základnej škole J. Bema v Malom Kereši zaviedli výučbu slovenčiny, materinského jazyka mnohých Kerešanov. Slovenčinu ako predmet sa učí z celkového počtu 474 žiakov 161. V ôsmich triedach sa vyučuje jazyk týždenne tri hodiny. Pani učiteľka Elena Kovátsová je šťastná, že po toľkých rokoch vďaka všemožnej podpore vedúcich predstaviteľov veľkoobce a dobrému postoju rodičov znovu môže vyučovať svoj odbor. (47/1972)

Pred 20 rokmi

Ako Gregor Papuček získal preukaz zahraničného Slováka

Gregor Papuček bol prvým občanom Maďarska a desiatym vo svete, ktorý získal preukaz zahraničného Slováka a tak sa podelil s čitateľmi Ľudových novín o svoje osobné skúsenosti pri jeho vybavovaní. „S takýmto preukazom vo vrecku môžem ísť na Slovensko ako domov, a nie do cudziny. Veď byť doma je predsa niečo celkom iné, ako byť v cudzine. To je teda tá morálna výhoda, ktorou si Slovenská republika, náš materský štát, uctí každého čestného, statočného Slováka, nech žije kdekoľvek na svete. Preukaz poskytuje aj celý rad ďalších výhod, napríklad oprávnenie na trvalý pobyt v SR.“ (47/1997)

Pred 15 rokmi

Čestného občana s diamantovým diplomom všetci poznajú

V Medeši niet takého človeka, ktorý by nepoznal pána učiteľa Adama Žilinského, tamojšieho rodáka a čestného občana. Jeho diamantový diplom potvrdzuje, že pred 60 rokmi na Evanjelickej vysokej škole pedagogickej v Miškovci získal učiteľský diplom a že svoje povolanie vykonával tak, že vzbudzoval všeobecnú úctu. Pán učiteľ sa v roku 1964 stal riaditeľom školy, jeho učiteľská dráha sa však začala už v roku 1945 v Pitvaroši. (47/2002)

Pred 10 rokmi

Liptáka a Európana Alojza Stróbla nepriatelia nazvali Tótom

Štefan Markuš: – Milí moji rodáci, do Kráľovej Lehoty (Királylehota) chodievame kupovať drevené brikety, ktoré sú v zime na chalupe neoceniteľné. Milovníci výtvarného umenia tam chodia obdivovať rodný dom sochára svetového mena. Komu meno liptovskej osady nič nehovorí, tomu pripomeniem niektoré sochy, ktoré zdobia Budapešť... / Kto vlastne bol sochár Alojz (Alajos) Stróbl? Otec bol Nemec zo Sliezska. Matka Moravanka. Chodil do slovenských a nemeckých škôl na Liptove. V Maďarsku ho pokladajú za Maďara, lebo vlastnou voľbou po Trianone požiadal o maďarské občianstvo. Ja hovorím, že bol Lipták a Európan. V Budapešti ho nepriatelia nazvali Tótom. Nuž ak ním bol, potom sme naňho hrdí. (47/2007)