Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 60 rokmi

V duchu spolupatričnosti a internacionalistického zmýšľania

Vyznamenaný župný inšpektor Juraj Hanko: – Kontrarevolúcia, vyvolaním nacionalizmu a šovinizmu mala vplyv aj na niektorých slovenských rodičov a urobila značné škody aj na poli národnostného školstva, čo sa prejavuje zvlášť v znížení počtu žiakov týchto škôl. Svedomití národnostní vychovávatelia majú vzbudiť a stále rozvíjať v našich dietkach lásku k svojmu materinskému jazyku, čo niekoľkodesaťročná podceňovacia a šovinistická politika maďarskej buržoázie pred oslobodením už skoro celkom vykynožila... (9/1957)

Pred 50 rokmi

Svojráznosti jačanského folklóru na etnografickej výstave

V Jači (Acsa) sa rozhodli zozbierať všetky muzeálne a etnografické hodnoty, ktoré sa v obci vyskytujú. Výkonný výbor obecnej rady poveril radu žien usporiadaním výstavy. V starých komorách a truhliciach sa našli pekné kroje, náradie bývalej domácnosti, nástroje, dekoratívne prostriedky a iné dôležité etnografické predmety. Dejisko výstavy, Klubovňa požiarnikov vyzerala ako dom kvetín. Mužské košele, zástery, pruslíky, blúzky, ozdobné vankúše, posteľné prikrývky a iné exponáty boli vyzdobené kvetinovými vzorkami charakteristickými pre vidiek údolia Galgy. (48/1967)

Pred 45 rokmi

V Kondoroši nevyučovali slovenčinu, lebo nemali učiteľku

Vo väčšom tempe by rástol počet škôlok a škôl, v ktorých prebieha vyučovanie slovenčiny, keby sme mali dostatok slovenských učiteliek, profesorov a vôbec slovenských pedagógov. Svedčí o tom aj kondorošský prípad. V materskej škole sa znovu zaviedla výučba slovenčiny, v základnej škole však naďalej chýba. (48/1972)

Pred 20 rokmi

Konferencia o kultúrnom dedičstve budapeštianskych Slovákov

„Pre revitalizáciu národnosti, zbavenej svojej identity, je snáď najschodnejšou cestou uvedomenie si svojich hodnôt, bez čoho nemôže existovať ani národný, ani menšinový kolektív“ – povedal vo svojom otváracom prejave hlavný organizátor konferencie, predseda Kultúrneho výboru Slovenskej samosprávy Budapešti Michal Hrivnák. (48/1997)

Pred 15 rokmi

Ján Medovarský: Nenávidím dvojtvárnu maďarskú politiku

Som Slovák, ako taký som sa narodil v tejto krajine, kde narodiť sa Maďarom je zvláštny dar boží. Ja som sa však narodil ako tvrdým dreveným jazykom hovoriaci „smradľavý” Tót, občan druhej triedy, a dokonca i mimo zákona. Nenávidím dvojtvárnu maďarskú politiku, ktorá obetuje miliardy na zastavenie prirodzenej asimilácie zahraničných Maďarov, avšak zároveň urobí všetko preto, aby sa menšiny v Maďarsku asimilovali čo najskôr a čo najefektnejšie. Aj sám pohŕdam človekom, ktorý si špiní do taniera, z ktorého jedáva. Nemyslím si, že by som bol cennejším príslušníkom tohto národa, ak by som bez zábran poprel svoj pôvod, svojich rodičov, ktorí ma vždy vychovávali v poctivosti, ktorí vždy poznali svoje podlžnosti voči svojej Vlasti, žiaľ, ich Vlasť nie vždy poznala podlžnosti voči nám. (Z listu Jána Medovarského) (48/2002)