Kedysi dávno, pradávno – nuž, nie za skleným vrchom, len tu pod Pilíšom – sa zachoval v Číve zvyk, že ženy, tvrdo pracujúce celý rok v chotári, na poliach, v domácnostiach i okolo detí, si vybrali jeden deň voľna.
Ich muži robili v uhoľných baniach v Dorogu a na sv. Barboru, patrónku baníkov, nesfárali do bane. Zostali doma. Keď muži boli doma, ženy sa mohli ísť zabávať. Aspoň raz v roku. A nielen tak sa išli zabávať! Vyrazili do pivníc, ktoré veru v Číve vlastnia i dnes mnohí. Takýto zvyk sa inde nezachoval, ba možno ani nevznikol. Aspoň podľa etnológa Ondreja Krupu v iných lokalitách Barborku takto nikdy neoslavovali. Ženy išli do pivníc, ktoré vlastnil skoro každý gazda. Najprv len tak jedna druhú navštívili, a potom z pivnice do pivnice išli. Bolo to také rušné. Jedny zostali, druhé išli, potom sa vymenili rozjarené i od vína i od dobrej nálady. Ako v Číve zvykli povedať: „všetko až tak jačalo od spevu.“ Boli tam len ženy. Keď sa tam náhodou priplietol nejaký muž, tak toho vyzliekli donaha. Tak „parádili“ čívske ženy, čo znamená, že tak sa zabávali. – Keď som bola ešte malá, – povedala nám členka slovenskej národnostnej samosprávy v Číve, predsedníčka Kultúrneho a mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Mária Nagyová – na Barborku sa ženy vychytili do pivníc a takto sa zabávali. V novších časoch, už sme u nás založili slovenskú samosprávu – zaspomínala, – mali sme dobré vzťahy s Mlynčanmi, ba už sme založili aj pilíšske združenie, a na čele Mlynkov bol Jozef Havelka, neviem koľké roky, ale každý rok sme pozývali Mlynčanov na Barborku. Páví krúžok k nám chodil pravidelne na túto našu oslavu. Ženy sa prichystali, napiekli, klobásu, šunku priniesli. Kapustníky, kapustné osúchy pripravili. Každá niečo iné. Tak to bolo aj keď Mlynčania prichádzali. V každej pivnici nás čakali, neviem už koľko pivníc sme navštívili. Minule sme boli v Mlynkoch a jedna zo žien spomínala, aké pekné zážitky majú z čívskych Barboriek.
Nedalo mi, aby som sa neopýtala, či len ženy pozývali a či vyzliekli donaha aj mlynského starostu. Pamätníčka so smiechom odpovedala, že už chodia aj chlapi. Vtedy to bolo, keď Mlynčanov pozývali. – Stalo sa však, že keď „vymetali“ pivnice na Barborku, v jednej pivnici sa zabávali chlapi a v druhej asi 40 žien. Už nás všade ponúkali. Majiteľ pivnice už dlho vyčkával, aj sa stačil vínkom trochu posilniť. Jedna zo žien, akurát Barbora sa menovala, tiež už trochu viacej si vypila, v tom švungu spytovala sa, kedy budú chlapov vyzliekať. Milý gazda sa neuvážene prihlásil, že on je chlap. Ešte aj ruky zdvihol hore. Boriša sa zvrtla a veru z milého majiteľa gate strhla, aj so spodkami. Ten tam zostal na hanbu sveta s holým zadkom i pred
kom. Ženy sa tak smiali, až im slzy tiekli. Pišťali na celú pivničnú osadu. Aj Boriša zostala s otvorenými ústami, čo to vyparatila. Hneď vytriezvela. Odvtedy chodí milý gazda do pivnice už len v overale.
Tohto roku pozvali Čívania priateľov zo Šárišápu, ktorí nedávno oslávili 45. výročie založenia svojho Pávieho krúžku. Dve, tri ženy sa obliekli za Barborku. Všetko mali biele na sebe. Varešku mali v rukách, aj deti poťapkali s tou vareškou, plašili ich, že ich vyplatia. Za pivničnou osadou je ešte jeden rad pivníc, Čívania tomu hovoria Hliník. Cudzí, odinakiaľ to neveľmi poznajú. Tam ich čakali v dvoch pivniciach s pagáčikmi, varené víno sa pilo voľakedy aj teraz a pukance sa jedli. - Kedysi bola jedna kaplnka, Ružičkova kaplnka jej hovorili, ako sa ide na Kestúc v doline, krásne dva gaštany sú ešte tam, len kaplnka sa stratila. Dávno. Prednedávnom niekto vymyslel, aby Klub slovenských dôchodcov dal na tom istom mieste postaviť takú malú kaplnku. V jednom dome nám dali veľmi starú sošku Panny Márie, aj tú tam dôchodcovia umiestnili. Všetci spolu sme išli po tú kaplnku, kde sme si v dobrej nálade zaspievali po slovensky - prezradila ešte Mária Nagyová. Potom sa vrátili ešte do jednej pivnice, kde im dali varené víno, klobásku, šunky trošku na zahryznutie. V kultúrnom dome si dali večeru, dostali karminu (zabíjačkové pochúťky). Keďže si Šárišápania aj harmonikára doviezli so sebou, po večeri si veselo vyspevovali. Dokonca, na prekvapenie všetkých, na Barborku do Čívu aj Mikuláš prišiel. Starý bol, všetci však z neho mali radosť ako deti.
-etre-
Foto: M. Vogyeraczká