Najznámejšia budova Kondorošu, čárda (krčma na dolnozemskej puste), bola vybudovaná v roku 1740 pri križovatke ôsmich ciest.

Na Dolnej zemi je táto čárda jedna z najznámejších. Pozostávala z viacerých budov, v ktorých okrem čárdy bol aj hostinec, poštová stanica, otvorená a skrytá maštaľ, vahadlová studňa a sýpka. Traduje sa, že v jej podzemnom tuneli sa skrýval aj najznámejší maďarský beťár (zbojník) Sándor Rózsa. Po prestavbách a zamurovaniach si v roku 1910 o starej čárde mysleli, že už neexistuje, po rekonštrukciách v roku 1985 opäť nadobudla svoj pôvodný tvar.

Od roku 2005 je opäť otvorená verejnosti a čo je chvályhodné, okrem reštaurácie je tu zriadená aj výstava miestnej tradičnej kultúry. Nájdete tu rovnako úžitkové predmety, ako aj zariadené miestnosti niekdajšieho kondorošského domu. Čo je raritou, že kým v jednej z izieb nájdeme evanjelické modlitebníky a spevníky, v druhej je na stene zavesený obraz svätyne.

O Kondoroši je dôležité vedieť, že tu dlho nebola obec, založili ju až v roku 1875 a zaľudnili ju väčšinou sarvašskí Slováci evanjelického vierovyznania, ale usadili sa tu aj katolíci, napríklad z Endrődu.Neskôr sa do obce – ktorá od 15. júla 2013 je mestom – nasťahovali aj katolícki Slováci zo sálašov, ktoré sa nachádzali medzi Kondorošom a katolíckym Kétšoproňom. Na výstave okrem obytnej kultúry Kondorošanov a ich poľnohospodárskych a iných nástrojov, nádob je zariadená aj staršia krčma, v ktorej vidieť v šenku mreže, za ktoré počas častých bitiek krčmárka zatvorila všetky hodnoty (víno, nádoby, peniaze) a dokonca aj ona sama sa tam zatvorila.

Tiež sú prístupné spomienky na známych beťárov okolia, akými okrem spomínaného S. Rózsu boli Bandi Angyal, Imre Bogár Szabó, ale je tu venovaný výstavný panel aj ich slovenskému „kolegovi“, Jurajovi Jánošíkovi. Tradične sa pri kondorošskej čárde usporadúvajú známe Beťárske dni.

CsL

Foto: autor