Obec Čerňa sa nachádza vo východných Bakonských vrchoch, dedina je okolo 6 kilometrov dlhá a obýva ju vyše 3500 obyvateľov.

Roky patrila do Veszprémskej župy, avšak v roku 1956 ju pripojili k Fejérskej župe. Na území dediny objavili nálezy z rôznych dôb praveku, pričom v stredoveku sa tu nachádzalo do 20 dedín, ktoré patrili k hradu Bátorkő. Počas tureckej nadvlády dedina bola spustošená a dlho neobývaná. Zaľudnili ju tunajší zemepáni Zichyovci v roku 1724-1726, ktorí sem zavolali evanjelických Slovákov zo svojich majetkov v Nitrianskej a v Trenčianskej stolici. Noví obyvatelia priniesli so sebou poznatky z oblasti klčovania lesov a rúbania dreva, obrábania pôdy, pestovania viniča a rýchlo zveľaďovali okolie. V rokoch 1785-1786 si postavili svoj kostol, ktorý dodnes slúži početnej evanjelickej komunite veľkoobce. V dedine majú svoj kostol z 18. storočia aj katolíci a sú tu prítomné aj rôzne novodobé náboženské spoločenstvá. Pre Čerňu bol príznačný začiatkom 20. storočia veľký počet vysťahovalcov. V rokoch 1920 začali na okolí dolovať uhlie, Čerňa sa stala baníckou osadou, o čom svedčia aj rôzne pomníky na počesť baníkov v minulosti. Počas výmeny obyvateľstva odišlo z obce do Československa do 500 osôb, miestna Slovenská samospráva – ktorá bola založená už po prvých národnostných voľbách v roku 1994 – dodnes organizuje stretnutia s presídlencami a ich potomkami. Pravidelne organizujú aj spomienkové oslavy pri príležitosti osídlenia dediny Slovákmi, 250. výročie oslávili založením slovenského Ženského speváckeho zboru, pri príležitosti 275. výročia zase miestny Evanjelický cirkevný zbor v spolupráci so Slovenskou samosprávou odhalili pamätnú tabuľu kňazov – pôsobiacich v obci v minulosti až po súčasnosť – v priestoroch evanjelického kostola. V obci sídli Regionálne kultúrne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, ktoré slúži Slovákom z bakonského regiónu (Cafár, Čerňa, Eška a Jášč).

sprac. CsL

Foto: autor