Síleš je obcou s približne 3000 obyvateľmi v Komárňansko-ostrihomskej župe, v blízkosti župného sídla Tatabáne a ďalšieho významného mesta župy, Taty.
Dedina bola obývaná už v praveku, známou sa stala práve vďaka približne pol milióna rokov starým nálezom, ktoré objavili na jej území v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Sú to predovšetkým pozostatky Homo erectusa, ktorého nazvali Samu. Nálezy svedčia o tom, že človek tejto doby už poznal oheň. Počas vykopávok našli aj stopy po rôznych zvieratách z praveku. Na nálezisku, na travertínovej kope bolo vytvorené výstavisko Maďarského národného múzea s názvom Síleš (Vértesszőlős) – Praveká osadlosť.
Slovenské dejiny obce sa začali písať v tridsiatych rokoch 18. storočia, keď na svoj majetok zavolal zemepán Jozef Eszterházy katolíckych Slovákov z Bratislavskej, Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Slováci tu až do výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-47 tvorili väčšinu. V súčasnosti, podľa sčítania ľudu z roku 2011, tu žije okolo 160 Slovákov. Táto malá komunita je však nesmierne aktívna, vyvíja rozmanitú činnosť. V roku 1994 si miestna obecná samospráva kúpila starý dom so siedmimi miestnosťami, v šiestich z nich zriadila Oblastný dom, v ktorom je prezentovaná jednak miestna obytná kultúra, ako aj ľudový odev.
V základnej škole sa úspešne vyučuje slovenčina, slovenčinárky a žiaci majú čulé kontakty a spoločné projekty predovšetkým s ostatnými slovenskými obcami a mestami regiónu (Orosláň, Tardoš, Tatabáňa-Bánhida). Miestne speváčky Ženského speváckeho zboru Zimozeleň sa tiež angažujú na regionálnej úrovni v rámci spoločného speváckeho zboru troch obcí (Síleš, Tardoš, Tatabáňa-Bánhida) s názvom Vérteš-Gereče. Vedúcim sílešského zboru, ako aj spoločného, regionálneho kultúrneho telesa je sílešský slovenčinár na dôchodku Viliam Urbanič, ktorý má na starosti aj ich sprievod na harmonike.
Sprac. CsL
Foto: autor, internet