Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 52 rokmi

Santovskí Slováci, skadiaľ ste, ako hovoríte a čo spievate

Predkovia terajších obyvateľov obce Santov pochádzajú zo západného Slovenska, pravdepodobne zo Záhoria. Dôkazom toho je, že aj dnešní Santovčania hovoria západoslovenským nárečím. Podľa ľudových piesní spievaných na Santove sa dá dokázať i moravský vplyv. Ťažko je však dokázať presný pôvod santovských Slovákov, lebo oni a ich reč i piesne sa miešali so susednými pilíšskymi dedinami, ktorých obyvatelia pochádzajú z rôznych krajov. Takých piesní je málo, o ktorých sa dá povedať, že to je výrazne santovská, jasnejší pôvod a vzájomný vzťah pilíšskych Slovákov by sa dal zistiť na základe analýzy ich dnešného jazyka a porovnávacou hudobno-folklórnou metódou. (27/1966)

Pred 45 rokmi

Tradičný kurz pre slovenských pedagógov splnil svoje poslanie

V budapeštianskej slovenskej škole sa skončil Národnostnou katedrou Štátneho pedagogického ústavu každoročne usporadúvaný dvojtýždňový kurz slovenského jazyka pre našich pedagógov z celej krajiny. Zúčastnilo sa ho takmer 40 profesorov, učiteľov a učiteliek materských škôl z rôznych Slovákmi obývaných miest a dedín. Vedúca kurzu, profesorka slovenského gymnázia v Budapešti Kornélia Takáčová vyzdvihla fakt, že tentoraz sa venovala zvýšená pozornosť prospešnému využitiu popoludňajších voľných chvíľ. Podnikali sa spoločné návštevy kina, obrazární, divadla, výlet loďou, a to všetko sa využilo na voľné rozhovory s prednášajúcimi hosťami zo Slovenska o témach súvisiacich s návštevami pre cvičenie sa v slovenčine. (27/1973)

Pred 25 rokmi

Stretli sa bývalí učitelia a žiaci slovenskej školy v Budapešti

Študentské roky pominú a aby žili v nás aspoň spomienky na ne, občas sa musíme pozrieť do zrkadla – konfrontovať si svoje terajšie „ja” s našimi niekdajšími snami, naivnými predstavami o svete, čistotou duše, ideálmi a večnou odhodlanosťou mladosti „byť iný/í”. Ak to urobíme úprimne, musíme zistiť, že sme takí istí ako tie predošlé generácie; nepodarilo sa nám (ani nám sa nepodarilo) zmeniť svet na lepší a vlastne robíme to isté, proti čomu sme sa toho času tak rozhodne búrili, pričom už mávame čoraz väčšie pochopenie k typickým chybám dospelých. Začínajú úspešne fungovať rôzne sebaobranné reflexy: na všetko, čo sme toho času nazývali jednoducho „svinstvom”, nachádzame vysvetlenie, nejdeme už hlavou proti múru a uvedomujeme si to viac-menej iba pri takýchto stretnutiach so svojimi bývalými spolužiakmi a učiteľmi. (24/1993)

Pred 20 rokmi

Vytvorenie najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku

ponúkalo jedinečnú šancu na zomknutie síl v záujme obrody našej národnosti. Zdalo sa, že ani v menšinovej sfére nie je nemožné začať konečne otvorene politizovať a tým prispieť k vytvoreniu základných školských a kultúrnych inštitúcií našich Slovákov, veď bez ich postupného získania by nemalo byť ani reči o kultúrnej autonómii. Pritom zo dňa na deň nie je možné odstrániť katastrofálne následky takých historických krívd a previnení, akou bola otvorená, neprirodzená (tobôž nie dobrovoľná) asimilácia našich Slovákov, vrátane prefíkaných praktík formálnej, resp. výkladnej národnostnej politiky. (27/1998)