Z archívu Ľudových novín
Známa insitná maliarka Júlia Dudášová-Vanková z údolia Galgy
Rodáčka z obce Galgamácsa Júlia Dudášová-Vanková je vynikajúcou ľudovou speváčkou, preslávila sa však skôr ako široko-ďaleko známa insitná maliarka: „Veľmi rada kreslím a maľujem. Pomaly nestačím zadosťučiniť rôznym objednávateľom. Sotva viem zachrániť tie diela, ktoré sú môjmu srdcu najbližšie. Všetky by sa minuli. Ľutujem, že som od začiatku neregistrovala, kam sa moje obrazy dostávajú, viem iba približne, v akých častiach sveta sa nachádzajú.“ Jej najnovšie diela sa dostali do Japonska pre Maďarskú reštauráciu v Tokiu, pričom Júlia Vanková má stálu výstavu vo Švajčiarsku a podľa katalógu, ktorý dostala v týchto dňoch, sa jej obrazy nachádzajú aj na veľkej výstave insitného maliarstva v Štokholme. Jeden jej obraz bol vlani v Taliansku odmenený veľkou cenou výstavy. Teraz pracuje na svojom životopise. Prvý zväzok bude čoskoro pripravený do tlače. Okrem jej životnej histórie bude obsahovať ľudové umenie a ľudové zvyky Galgamácse a okolia. (30/1973)
Byt’ všade DOMA – Juraj Dolnozemský s novou knižkou v Bratislave
Portrét nášho komlóšskeho básnika v jeho najnovšej knižke s názvom Doma svedčí o tom, že jeho súmerná tvár si zachovala svojrázny šarm aj v pokročilejšom veku. Niekto povedal, že nad tridsiatkou každý človek je sám zodpovedný za výzor svojej tváre. Podobne sympatickú básnickú tvár nám predstavuje i táto jeho nová zbierka básní. Za jednoduchým názvom knižky sa skrýva pomerne široký obsah. Básnik J. Dolnozemský sa cíti doma nielen vo svojom rodisku, v Slovenskom Komlóši, ale i v celom Maďarsku, ako i na Slovensku. Avšak jeho poézia svedčí o tom, že on sa cíti doma v celom tomto svete, ba i v celom vesmíre, lebo ako pravoverný kresťan nosí v sebe prísľub večného života. Ilustrácia na obálke knižky výstižne vyjadruje všetky tieto dimenzie básnikovho života. (28/2003)
Čívske ľudové speváčky spomínali na folkloristu Bélu Kálmánfiho
Meno Bélu Kálmánfiho netreba slovenským folkloristom, ani milovníkom slovenských ľudových piesní z okolia Dorogu a Ostrihomu zvlášť predstaviť. Odvtedy, ako nás navždy opustil, ubehlo dvadsať rokov. Pri tejto príležitosti si v rámci Obecných dní v podpilíšskom Číve, kde aj miestny kultúrny dom nesie jeho meno, pripomenuli záslužnú činnosť B. Kálmánfiho. „Je všeobecne známe, že pán učiteľ, ako my dodnes nazývame pána Kálmánfiho, v šesťdesiatych rokoch pozbieral slovenské ľudové piesne z okolia Ostrihomu a Pilíša, ktoré potom pod názvom Rozmarín zelený vydal v knižnej forme Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku. B. Kálmánfi stál v roku 1970 pri zrode nášho speváckeho zboru. Ja ako mladá vedúca bez skúseností som rada prijala jeho odborné rady... Po siedmich rokoch sa stal vedúcim čívskeho pávieho krúžku, ktorý potom viedol až do svojej smrti, do roku 1988. Naučil nás aj piesne iných národov a skladby zo zbierky Bélu Bartóka. O jeho činnosti svedčia zlaté diplomy z kvalifikačných súťaží, ako aj samostatná platňa, kazeta a nahrávky v rozhlase, z ktorých sme pred tromi rokmi, na počesť 35. výročia založenia nášho spevokolu, vydali CD nosič. B. Kálmánfi mal nesmierne rád slovenské ľudové piesne z nášho kraja, o tom svedčí aj to, že neskoršie prijal funkciu vedúceho speváckych zborov v Kestúci, Moďoróši a Huti... Miestne obyvateľstvo si ho obľúbilo a vážilo. Potvrdzuje to aj fakt, že po jeho smrti sme náš kultúrny dom nazvali po ňom...“ – povedala vedúca speváckeho zboru v Číve Rozália Keleczová predtým, ako predstavitelia spomínaných speváckych zborov a oroslánskych Slovákov položili vence úcty a vďaky k pamätnej tabuli Bélu Kálmánfiho na priečelí kultúrneho domu v Číve. (28/2008)
