Hneď na úvod musím vysvetliť, prečo sa členovia budapeštianskeho klubu dôchodcov stretávajú mimo hlavného mesta, v sídle klubu.

Príčinou je to, že podnes predsedníctvo nenašlo primeranú miestnosť, kde by sa mohli naši seniori bezplatne stretávať. Počet členov klubu sa rozrástol na 77, mnohí majú záujem o naše programy, aj o akcie slovenských samospráv. Radi by sme sa stretávali so slovenskými klubmi dôchodcov z okolia Budapešti, no kým nemáme klubovú miestnosť, nemáme ich kam pozvať.

Začína byť tradíciou, že spolu s manželom Zoltánom pozývame členov klubu k nám do záhrady posedieť si na lavičkách pod košatou lipou a brezou, pri prestretých stoloch. Keď sme v januári na schôdzi vedenia klubu toto stretnutie zaradili do polročného programu, netušili sme, že v ten deň bude veľká horúčava. Predpoludním som na nebi počítala obláčiky a prosila slniečko, aby sa za ne skrylo, aby nás jeho lúče nepálili. Našťastie u nás v záhrade bol chládok, a aj cestovanie k nám v klimatizovaných dopravných prostriedkoch vraj bolo celkom príjemné. Prichádzajúcich hostí vítal László Hajdú, ktorý prítomným hrou na gitare a spevom spríjemňoval chvíle stretnutia. Ja som ich ponúkala chladeným občerstvujúcim nápojom a usadila k prestretým stolom, na ktorom boli prinesené dobroty, s ktorými sa pochválili prítomné gazdinky.

Potom nasledoval ohlásený program: záujemcom som ukázala, ako jednoducho možno doma uvariť kysnutú knedľu. Sľúbila som im to ešte počas výletov na Slovensko, keď sme sa nemohli zastaviť na nákupy alebo v obchode knedle ako polotovar nemali. Pred očami prítomných som zamiesila cesto, ktoré začalo kysnúť. Jeho osvedčený recept uverejnili nedávno aj Ľudové noviny. Na elektrický varič som postavila päťlitrový hrniec naplnený do polovice vodou, na hrniec som gumou pripevnila kuchynskú utierku a hrniec som prikryla druhým hrncom s rovnakým priemerom. Kým cesto kyslo, môj manžel pozval prítomných na vedomostnú súťaž. Tri družstvá súťažili v poznávaní zeleniny a ovocných stromov, ktoré objavili v záhrade a ich názvy mali zapísať v slovenskom i maďarskom jazyku. Niektorí sa vynašli a v túžbe vyhrať vytvorili nové výrazy, čím prispeli k veselej nálade. Naša broskyňa sa napríklad odteraz volá jesenná marhuľa. Počas hodnotenia súťažných odpovedí som z vykysnutého cesta urobila 2 knedle, ktoré som nechala ešte chvíľku kysnúť. Potom som ich preložila do hrnca na kuchynskú utierku a zakryla ich druhým hrncom. Po 20 minútach boli knedle uvarené.

Dobrá nálada, chládok, dobroty na stoloch, príjemná hudba a piesne, chladené pivo a víno vo veľkej miere prispeli k tomu, že sme sa dobre cítili. Hostia sa rozchádzali so želaním, aby sme sa takto stretávali čím častejšie. Je to aj naše prianie.

Júlia Horváthová, predsedníčka klubu

Foto: autorka