Priekopník ovocinárstva v Uhorsku
Medzi prvých Slovákov v bývalom Uhorsku zaoberajúcim sa ovocinárstvom a záhradníctvom, po Antonovi Egrim, Štefanovi Moyzesovi, Andrejovi Kmeťovi a Antonovi Penzelovi sa v druhej polovici 19. storočia zaradil aj evanjelický učiteľ a osvetový pracovník Ľudovít Samuel Orfanides (Orphanides).
Pomológ z Liptova sa narodil 29.9.1818 v Hybiach, kde jeho otec Samuel bol farárom. Ľudovú školu vychodil v rodisku, a hneď po smrti otca roku 1829 matka Žofia, rodená Fejérpatakyová ho poslala na štúdium do Levoče, kde sa učil gramatiku a syntax, v Gemeri rétoriku, v Prešove filozofiu a právo a nakoniec teológiu opäť v Levoči. Po skončení štúdia roku 1840 začal vyučovať na evanjelickej škole v Gočaltove, krátko v roku 1841 v Muránskej Dlhej Lúke a v rokoch 1841-48 v Kameňanoch. V roku 1848 sa z týchto gemerských obcí vrátil do liptovského rodiska. Počas učiteľského pôsobenia v Muránskej Dlhej Lúke ho zaujal príklad miestneho farára, včelára a ovocinára Antona Penzela (1810 Kráľová Lehota – 1886 Banská Bystrica), ktorý bol v tom čase významným pomológom. Ľudovít Orfanides sa vydal jeho cestou a celý život sa potom stal významným pomológom, experimentátorom. Venoval sa ovocinárstvu, štepárstvu, včelárstvu a osvetovej práci medzi dedinským ľudom. Počas pôsobenia v Kameňanoch založil čitateľský spolok a tiež ovocnú škôlku, v ktorej prakticky učil ovocinárstvo a štepárstvo aj dospelých. Jeho žiaci tu vysadili celú dedinu lesnými stromami a rodné domy a záhrady ovocnými stromami a viničom. Keď sa vrátil po takmer štyridsať ročnej učiteľskej činnosti domov do Liptova, v hybianskom rodisku chcel založiť družstevný ovocný sad a keď sa mu to nepodarilo, sám vysadil ovocnú záhradu a vynaložil veľké úsilie na pestovanie ovocia a prípravu štepov.
Aby si splnil svoj sen, na záhradu si kúpil trinásť rolí, na ktoré vydal 660 zlatých v striebre, a za jej ohradenie ďalších 1150 zlatých. Väčšiu časť záhrady vysadil jabloňami, hruškami a čerešňami a zvyšná časť mu zostala na vysadenie zemiakov a vysiatie hrachom, fazuľou a šošovicou. Postupne kúpil ťažné voly, voz, sane a iné potrebné hospodárske náradie. Roku 1854 mal už vysadených desať radov ovocných stromov, ktoré kupoval v Kameňanoch, Muránskej Dlhej Lúke a Lubeníku, a ostatné mal už z vlastnej škôlky. V jednom rade bolo vysadených 40 stromov a v 20 radoch, celkom 800 stromov. V júli roku 1857 na žiadosť vtedajšieho Cisársko-kráľovského úradu v Liptovskom Hrádku, založil v Hybiach stoličnú stromovú škôlku na pestovanie stromov pri cestách. Na tento účel mu rodisko zadarmo vyčlenilo 400 štvorcových siah (14 árov) pozemku, ktorý nielen pripravil na výsadbu, ale koncom októbra vysadil na ňom aj prvé stromy. Škôlku si prezrel miestodržiteľský školský radca Kučera a slúžny Janda, a autorovi diela vyslovili spokojnosť a uznanie. Ľudovít Orfanides inicioval a propagoval založenie pomologického spolku v Liptove, v roku 1858 vypracoval aj jeho podrobné stanovy, ale jeho snahy vyšli naprázdno. Ako ovocinár sa úspešne venoval aj včelárstvu. Svoju prácu na zveľaďovaní ovocinárstva vykonával s veľkou láskou, radosťou a vytrvalosťou, čo bolo možné čítať aj z jeho veršovaných záznamov. Vo veršoch a próze vznikli jeho viaceré poučné rady. Píše v nich aj o estetickej stránke ovocinárstva, dobrom pocite z vykonanej práce a jej výsledkov.
Prvé knižné dielo vydal roku 1865 v Budíne
Často uvádza, že stromy nám pripomínajú našich milých, rodičov a predkov, ktorí ich sadili a stali sa tak pamätníkmi doby, v ktorej boli vysadené. Krédom jeho celoživotnej práce bolo „Trpezlivosť všetko zmôže, z tŕňa vyrastajú ruže“. Ľudovít Orfanides je autorom viacerých príspevkov z pomológie, ktoré uverejňoval v časopisoch Cyril a Method, Obzor, a v roku 1865 vydal knižné dielo o ovocinárstve určené pre mládež s názvom „Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo“, (Budín,1865). Podáva v ňom stručný návod o pestovaní ovocných stromov, úžitok z ovocinárstva s cieľom prebudiť u mládeži cit a lásku k ovocným stromom. Dielo je rozdelené na dve časti. Prvá časť pojednáva o pestovaní, ošetrovaní, presádzaní a štepení ovocných stromov. Je zostavená vo forme otázok a odpovedí a určená pre žiakov. Druhá časť obsahuje povzbudenie k ovocinárstvu a úžitok z neho, vyvrátenie záhradných predsudkov a prekážky stromového záhradníctva. Rozsah jednotlivých častí je stručný a prispôsobený študujúcej mládeži, ktorej je kniha venovaná. Z diela vanie úprimná snaha vzbudiť záujem o ovocinárstvo a odviesť tak pozornosť pospolitého ľudu od alkoholu, zaháľania, zlozvykov a ponúknuť im takto ušľachtilú záľubu v lone prírody. V rukopise ostala jeho ovocinárska kronika z rokov 1849-91, do ktorej zapisoval svoje poznatky a skúsenosti. Svoje teoretické vedomosti a praktické skúsenosti uverejňoval okrem už uvedených aj v ďalších slovenských novinách, časopisoch a kalendároch. Od roku 1840 patrili medzi ne Jitřenka, Národný hlásnik, Malý národný kalendár, Nový domový kalendár, Slovenské národné noviny, Slovenské noviny (Viedeň,1857), Slovenský pozorník, Priateľ školy a literatúry, Tatran, Vojtech..., viaceré z uvedených titulov odoberali a čítali aj dolnozemskí Slováci.
Ocenený uhorským ministerstvom
O Ľudovítovi Orfanidesovi možno povedať, že popri učiteľskej práci bol nielen praktickým ovocinárom, ale aj výskumníkom, propagátorom a zveľaďovateľom tohto ušľachtilého odvetvia pôdohospodárstva. Svojimi hlbokými vedomosťami patril v tom čase medzi prvých učiteľov a priekopníkov ovocinárstva v Uhorsku. Jeho zásluhy o ovocinárstvo a záhradníctvo ocenilo v roku 1871 uhorské ministerstvo peňažnou odmenou. Za zásluhy o záhradníctvo dostal 6 dukátov a za vyučovanie ovocinárstva dospelých 104 zlatých. Túto odmenu mu odovzdal hlavný liptovský župan Martin Szentiványi v Hybiach. V roku 1874 na výstave v Liptovskom Hrádku dostal odmenu 1 dukát za vystavené hrozno a 50 odrôd rôzneho ovocia. Odmenu mu slávnostne odovzdal slúžny Juraj Luby. Pomológ z Liptova učiteľské povolanie vykonával do roku 1889, keď sa rozhodol vzdať sa po polstoročnom pôsobení miesta učiteľa. Vo svojich záhradách a včelíne ani potom neprestával pracovať. V roku 1891 napísal testament, v ktorom nezabúda na lásku k záhrade a uvádza v ňom, aby rodinná záhrada nikdy neprišla do cudzích rúk, bola naďalej zveľaďovaná a prinášala úžitok a radosť z pokolenia na pokolenie. Priekopník slovenskej a uhorskej pomológie Ľudovít Orfanides zomrel 25. apríla 1895 vo svojom rodisku v Hybiach.
Ján Jančovic
Foto: internet a archív autora