Pestrý život speváckeho zboru v uplynulom roku

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena dostáva veľa pozvaní na rôzne slovenské podujatia v Budapešti i po celej krajine, ba dokonca aj v zahraničí chcú poznať repertoár tohto telesa z hlavného mesta. V uplynulom roku mal kolektív pod vedením Zuzany Hollósyovej pestrý umelecký život. Okrem vystúpení, ktorých bolo neúrekom, sa v lete zúčastnil aj odborného tábora, akéhosi „team-buildingu“.

Rok 2018 začala umelecká skupina vystúpením na ekumenickej bohoslužbe v III. obvode Budapešti. Následne sa svojím spevom pripojili k pietnej spomienke na Ondreja Likera Áchima v budapeštianskom Mestskom parku, keď v organizácii CSSM, slovenských samospráv XIV. a XII. obvodu Budapešti kládli vence pri buste poslanca uhorského parlamentu slovenského pôvodu. Slovenská samospráva XIII. obvodu hlavného mesta požiadala spevácky zbor Ozvena o participovanie počas omše a kladenia vencov pri pamätnej tabuli duchovného slovenskej pospolitosti Vojtecha Uhlára. V budove Dover sa zbor predstavil kyticou českých ľudových piesní pri príležitosti 25. výročia vzniku Kruhu priateľov Bohémia. Táto skúsenosť sa kolektívu zišla, aj keď svojím spevom pozdravili člena zboru Miloša Vnuka pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea. Svojej smutnej povinnosti skupina učinila zadosť na santovskom cintoríne. S dlhoročným členom Ozveny, Mikulášom Bogárom sa rozlúčili dvomi piesňami. Hlas Ozveny sa každoročne nesie do diaľky na cyrilo-metodských slávnostiach v Blatnohrade. Tak to bolo aj v júni tohto roka. Na Slovensku formácia vystupovala tohto roku v Šuranoch, v rámci celoslovenského podujatia Noc múzeí. V Sládkovičove pridali svoj hlas na akcii Pitvarošské dotyky.

Druhý polrok Ozveny, tak ako vlani, začal týždenným táborom, ba vari skôr sústredením, v druhej polovici júna, v lone nádhernej slovenskej prírody, na čarovnom mieste blízko Brezna, ktoré sa volá Osrblie. Ak je niekto fanúšikom biatlonu, ten iste vie, že Hotel Zerrenpach, v ktorom bola naši speváci ubytovaní, sa nachádza hneď vedľa biatlonového tréningového centra. Členovia speváckej skupiny, pravdaže, vedeli, že nebudú ani behať, ani strieľať, zato prechádzky po okolí im nesmierne dobre padli. Obzvlášť po dlhej ceste z Budapešti. Počas týždňa tábora cvičili v priestrannej miestnosti. Po rozcvičke hlasiviek sa rozospievali piesňami zo svojho repertoáru. Hneď každý na okolí vedel, že v Osrblí majú ozvenu nielen v hore, ale aj v hoteli.

Hotelový personál bol veľmi milý a ústretový. Aj kuchyňa mala chutný „repertoár“. Len raz prekvapili členov zboru, ktorého priemerný vek je okolo 70 rokov. Na večeru im spravili naozajstné detské jedlo, kakaové slíže. Sami seba speváci považujú za starých, ale jarých, preto keď to personálu v hoteli vysvetlili, dostali k sledovaniu majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré pozerali v krčme pri pive, toľko výborných sendvičov, že ich ledva zjedli.

Počas tábora sa museli speváci aj rozhýbať. Pred každou skúškou im „pretiahla“ údy „cvičiteľka“ Zuzka Hollósyová. Potom až do obeda cvičili sa v speve. Po obede a popoludňajšom odpočinku opäť až do večere. Denne tvrdo nacvičovali 4 a pol až 5 hodín, ale to neznamená, že okrem toho už nespievali. Aj amatérski speváci si pospevujú pre radosť či z dlhej chvíle. Ako na tábor spomína jedna z členiek súboru Gitka Urbaničová Tóthová? – Jedného dňa sme si vykračovali po dedine, z krčmy do hotela. Pospevovali sme si Na Kráľovej holi. Prechádzali okolo nás dvaja mládenci na bicykloch, spomalili a povypytovali sa, odkiaľ sme, čo robíme v týchto končinách, čudovali sa, že vieme po slovensky hoci sme z Maďarska a pozvali nás na večer na vŕšok oproti hotela. Vraj tam zapália veľkú svätojánsku vatru a bude veselo. Nech si aj my prídeme zaspievať. Samozrejme, že prídeme, sľubovali sme. Tak sa aj stalo. Ani sme sa nenazdali a už sa z kopca oproti hotelu niesla moja obľúbená „Mám ja hrušku a nič na nej...“ Spievali si ju junáci aj s devami kráčajúc v sprievode harmoniky. Než sme prišli na kopec aj my, už bola vatra zapálená, kapela vyhrávala ostošesť, spievalo sa, pilo sa, drevo vo vatre pukotalo, iskry lietali, bolo veselo. Aj my sme prispeli do svätojánskeho repertoáru našimi piesňami. Neobsedeli sme pri husličkách, musela sme si zakrepčiť. Mali sme nezabudnuteľný zážitok.

Počas jedného týždňa sústredenia máva zbor jeden voľný deň, obyčajne uprostred týždňa. Keďže od januára má teleso nového dirigenta Pétera Pálinkása, ktorý Slovensko nepozná, vedúca Zuzka preto rozhodla, že mu kúsok prekrásnej slovenskej prírody ukáže a zorganizovala výlet do Vydrovskej doliny historickou Čiernohorskou lesnou železnicou. Po malej prechádzke Dobročským pralesom sa opäť vláčikom vrátili do Čierneho Balogu a odtiaľ do Osrblia. Po toľkom sedení v interiéri každému dobre padol pobyt vonku. Po návrate dnu ešte 2 hodiny nacvičovali. Je to hotová drezúra taký voľný deň s Ozvenou.

Spevácky zbor Ozvena má v repertoári spracované ľudové piesne a cirkevné skladby. Keďže Slováci v Maďarsku sú tak katolíckeho, ako aj evanjelického vierovyznania, potešia ich piesne z vlastnej konfesie. Zbor má svoj stály repertoár, ktorému vždy pribúdajú nové skladby. Niektoré z nich prepracoval nový kapelník Péter Pálinkás.

Druhý polrok nebol o nič menej nabitý ako prvý. Začiatkom októbra súbor spieval počas plavby po Dunaji. Spevom pilíšskych piesní zaspomínali na rodáka z Pilíša, zosnulého predsedu Slovenskej samosprávy IX. obvodu Budapešti Mikuláša Bogára. V polovici októbra sa vo Zvolene zúčastnila Ozvena X. ročníka Zvolenského festivalu speváckych zborov a osláv 135. výročia vzniku hostiteľa, Zvolenského speváckeho zboru. Sotva sa kolektív stačil vrátiť, už mal povinnosti v budapeštianskej Redute. Pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku Československa zaspievali maďarskú a európsku hymnu. Ďalšie vystúpenie bolo pre slovenských dôchodcov v XIV. obvode, v Zugló, kde vystupoval kolektív aj v polovici novembra pri príležitosti 20. výročia založenia slovenskej samosprávy tejto budapeštianskej mestskej časti. Medzitým ešte navštívili Békešskú Čabu, kde s tromi zbormi, ktoré pôsobia v dolnozemskej metropole, pozdravili prvého dirigenta Ozveny Jána Šutinského, ktorý oslávil 75. narodeniny a ktorý neustále, obetavo a nezištne upravuje ľudové piesne pre Ozvenu. Budapeštiansky zbor prekvapil bývalého zbormajstra kyticou ním upravených čabianskych piesní. Koniec roka je vždy bohatý na krásne adventné koncerty a dojemné predvianočné oslavy.

Niektorí členovia speváckeho zboru ešte chodia do práce, podaktorí dochádzajú na skúšky z vidieka, konkrétne z Dabašu. Poniektorí sú už na dôchodku, ale pomáhajú s vnúčatami. Napriek tomu sa už celé roky raz týždenne súbor stretá v sídle Slovenskej samosprávy Budapešti. Svojím spevom a umením sa snaží povzniesť každú oslavu, každý festival, na ktorom sa spolupodieľa. Je za tým veľa obetavej práce všetkých spevákov, dirigenta Pétera Pálinkása a najmä vedúcej zboru, Zuzany Hollóssyovej. Spev každému členovi súboru robí radosť a preto sa radi schádzajú. Nielen v letnom tábore, aj počas skúšok zažívajú kopec zábavy a dobrej nálady, pri ktorej sa ich „tím“ ešte viac stmeľuje. Škoda, že sa nehlási viac mladých nasledovníkov, ktorí by ho posilnili.

MTU

Foto: autorka

NEMZ-KUL-18-0906

NEMZ-CISZ-18-0072