Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno začiatkom decembra minulého roku oslavoval významné výročie svojho pôsobenia.

Na oslavu pri príležitosti 95. výročia ich činnosti sme dostali pozvanie, preto skupina našich ochotníkov odcestovala do Brezna. Tam nás privítal starý známy Milan Kotoč, ktorý sa počas pobytu v Brezne o nás staral. V mestskom kultúrnom dome sme si pozreli divadelné predstavenie od Jána Chalupku: Trinásta hodina. Publikum obdarilo hercov búrlivým potleskom.

Organizácia komlóšskych Slovákov už 8 rokov spolupracuje s breznianskym ochotníckym divadlom. Súbor nás pravidelne navštevuje, poskytuje nám nezabudnuteľné umelecké zážitky, začo sme im vždy veľmi vďační.

Históriu súboru nám priblížil jeho predseda Gabriel Obernauer. Novodobé ochotnícke divadlo v Brezne žije už 95 rokov, no jeho začiatok siaha až do dávnej minulosti. V mestských účtovných knihách našli záznam z roku 1567 o odmene žiakov evanjelickej školy za vynikajúci výkon v prednese komédie, čo môžeme pokladať za začiatok školského divadla. Za prvé obdobie breznianskeho divadelného ochotníctva sa pokladá etapa v rokoch 1830-1846. Vystúpenia sa vtedy konali v súkromných domoch alebo v hostincoch ešte v češtine. Potom, keď sa spisovná slovenčina uzákonila, študenti levočského lýcea zahrali poslovenčenú nemeckú veselohru. Odvtedy je jazykom breznianskych divadelníkov slovenčina. Keďže sa ochotníci prihovárali svojim divákom v materinskom jazyku, súboru sa v Hornom Uhorsku veľmi darilo, no Budapešť mu zabránila vystupovať. Po 20-ročnom útlme sa od roku 1918 jeho divadelná činnosť rozprúdila. Starí a mladí združení v spolkoch hrávali každý týždeň a na sviatky. Bohatý repertoár tvorili najmä adaptácie hier spisovateľov slovenského realizmu: Tajovského, Timravy, Vansovej, Urbánka. Súbor vtedy pomenovali po breznianskom farárovi a literátovi Jánovi Chalupkovi. Breznianske ochotnícke divadlo odvtedy píše svoju novú históriu a pôsobí ako samostatné divadelné združenie. Funguje z podpory mesta a svojich sponzorov. Činnosť súboru usmerňujú profesionálni režiséri a pomáhajú im aj umelci. Ľuboslava Majera pokladajú za svojho dvorného režiséra, tak dlho s ním spolupracujú. Pod jeho vedením súbor od roku 2015 znovu čerpá aj z dolnozemského prostredia (Miloš Nikolič: Kováči, Dušan Kovačevič: Spálená večera). Herci súboru sú obyčajní ľudia, ktorí sa nechali opantať celoživotnou láskou k divadlu. Na činnosti súboru sa podieľajú jednotlivci, ale aj celé herecké rodiny – Daxnerovci, Zacharovci, Obernaerovci, Vagadayovci a iní.

Vedúci divadla svojich hostí a členov súboru po predstavení pohostil. Na tomto posedení sme mali možnosť porozprávať sa, bližšie sa zoznámiť s členmi súboru, ale aj získať nových priateľov.

Návšteva breznianskych ochotníkov bola pre nás veľmi príjemná, ale aj poučná. Spoznali sme kolektív, ktorý prekonal rôzne ťažkosti. Napriek tomu sme sa stretli s veselými a optimistickými ľuďmi, ktorí veria v úspešnú budúcnosť. To by sme sa mali naučiť od nich aj my.

Anna Molnárová

Foto: internet, Milan Kotoč, Ildikó Klementová Zelmanová